BRATISLAVA. Na Slovensku existuje segment nájomných bytov, o ktorom odborníci na bytovú politiku hovoria ako o sivej zóne.
Ide o byty, ktoré sa postavili ešte za predchádzajúceho režimu a v 90. rokoch v nich nájomníci uzavreli nájomné zmluvy na čas neurčitý, ale na rozdiel od drvivej väčšiny ľudí si ich neodkúpili.
Byty síce oficiálne vlastnia mestá a obce, no zmluvy sú prakticky nevypovedateľné. Dokonca Občiansky zákonník umožňuje, aby v nájomných zmluvách ďalej pokračovali deti, keď ich rodičia zomrú.
Navyše nájomné je v týchto bytoch regulované a jeho výška sa už 15 rokov nemenila, takže dnes je skôr symbolická.
Lacný byt pre syna primátora či úradníčku. Štyri príbehy o podozrivom prideľovaní bytov Čítajte Na tento stav doplácajú mestá, pretože nízke nájomné im nepokryje ani náklady za správu bytu, ale čiastočne aj nájomníci, pretože mestám sa do týchto bytov nechce investovať. Pritom ide o staré byty často v zlom stave.
Takýchto bytov sú tisíce, presné číslo nikto nepozná. Jasnú odpoveď nedalo ani posledné sčítanie obyvateľov.
Napríklad mesto Bratislava má okolo desať percent svojich nájomných bytov uzavretých na čas neurčitý, mestská časť Staré Mesto má zo 141 nájomných bytov a až 77 na čas neurčitý.
„Je to tragédia, pretože z nájomného sektora sa stal akoby vlastnícky sektor,“ hovorí Elena Szolgayová, ktorá je expertkou OSN na bývanie a v minulosti viedla sekciu bývania na ministerstve dopravy.
Oficiálne si tieto byty mohli ľudia až do roku 2016 odkúpiť. Cena bytov bola regulovaná a stála len niekoľkotisíc slovenských korún, teda pár stoviek eur.
