BRATISLAVA. Žaloba Európskej komisie za segregáciu rómskych detí v školách na Slovensku je účet za minulosť, nie odraz súčasnej situácie. Po stredajšom rokovaní vlády to v reakcii na minulotýždňový krok eurokomisie obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie uviedol dočasne poverený minister školstva Ján Horecký.
Verí, že eurokomisia pri zohľadnení aktuálneho stavu pomôže v pokračovaní začatých opatrení na nápravu.
Podľa Horeckého nastali najväčšie pokroky
"Infringement vychádza z podmienok roku 2015, keď bolo začaté konanie voči SR, je to irónia osudu, že teraz, keď sme urobili doteraz najvýraznejšie kroky k desegregácii a mobilizovali sme všetkých aktérov, prišla žaloba," uviedol.
Upozornil, že aj v novele školského zákona je viacero silných desegregačných opatrení. "Už to nie je len o tom, ako vytiahnuť deti z osád a priblížiť im škôlky a školy, už je to o inklúzii a integrácii do majority," zdôraznil Horecký.

Poukázal zároveň na to, že najväčšou výzvou bude meniť stereotypy a predsudky vo verejnej mienke. "Aby sa nestávalo, že ľudia z majorít budú dávať svoje deti o tri kilometre ďalej a nie v mieste bydliska len preto, aby nemali spolužiaka Róma," uviedol.
Pripustil tiež, že v niektorých prípadoch vzniká problém pri možnostiach riešenia dodatočných kapacít školských zariadení. "Dúfam, že ľudia z EK preskúmajú v reálnom prostredí detaily všetkých aspektov riešenia a že nám pomôžu sa s týmto problémom vyrovnať, lebo teraz tu tá úprimná snaha je," zdôraznil minister školstva.
Nedostatočné opatrenia
Eurokomisia viedla od roku 2015 konanie voči Slovenskej republiky za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách. V roku 2019 adresovala Slovensku odôvodnené stanovisko.
Minulý týždeň sa Komisia rozhodla obrátiť sa na súd v Luxemburgu. Slovensko podľa eurokomisie síce urobila viacero opatrení, považuje ich však za nedostatočné.
Predstavitelia súčasne povereného kabinetu vnímajú rozhodnutie ako dôsledok pasivity minulých vlád Smeru, poslanec Európskeho parlamentu Peter Pollák starší však skritizoval za nečinnosť a neprijatie systémového riešenia aj posledných dvoch ministrov školstva, okrem Horeckého aj Branislava Gröhlinga z SaS.