Podľa sčítania z roku 2001 má totiž až 99,4 percenta domácností rozhlasový prijímač, ale reálne platia len dve tretiny. Až 800-tisíc z dvoch miliónov domácností dostalo teda v týchto týždňoch predpis SIPO s výzvou na zaplatenie poplatku. Naposledy sa podobná akcia robila v toku 1999 - vtedy sa počet platiteľov z evidovaných 700-tisíc zvýšil o ďalších 400-tisíc. Bez ohľadu na úspešnosť či neúspešnosť aktuálnej iniciatívy, prichádza neskoro.
Vedia vôbec salovenskí koncesionári, čo majú urobiť, ak sa sťahujú z bytu do bytu?
Slovinsko má len 600-tisíc domácností, z čoho vyplýva, že ich televízny poplatok je asi 4-krát vyšší ako u nás. Ak sa domácnosť prihlási na odber elektrickej energie, automaticky sa platiteľovi pošle aj faktúra na "príspevok" na televíziu.
Aj postup Českej televízie pri vymáhaní dlhov neplatičov si nedávno vyslúžil pochvalu českých senátorov, hoci aj ČT mala na začiatku kampane problémy s priveľmi "právnickým" formulovaním oslovenia neplatičov, za ktoré sa ČT musela dokonca ospravedlniť. Náklady na rozposielanie viac ako 500-tisíc listov sa jej však už vrátili - svoj dlh uhradilo viac ako 150-tisíc koncesionárov, prihlásilo sa dokonca 32,5 tisíca nových. ČT vyzvala neplatičov, aby si svoje dlhy vyrovnali do júna, keďže neuhradené pohľadávky od nej odkúpila Spoločnosť BSP Lawyer Partners. Tá sľubuje, že vymáhanie koncesií neohromí český súdny systém, ale určite ani nebude veľmi príjemné.
Skôr ako by však malo prísť k najhoršiemu, stránky Českej televízie, ale i Českého rozhlasu ponúkajú možnosť prihlásiť sa elektronickým formulárom on-line. Sme predsa v 21. storočí. Teda Česi sú: z neplatičov robia e-platičov.
Slovenská televízia má na výber poplatkov založenú samostatnú dcérsku spoločnosť. O jej aktivitách však zatiaľ veľmi nepočuť. Návštevník stránky Slovenskej televízie si musí informácie o koncesiách pohľadať hlboko v ponúkanom menu. Za rok 2004 sa počet evidovaných koncesionárov z radov fyzických aj právnických osôb znížil takmer o 23-tisíc. Výpadok príjmov z koncesií predstavoval STV len za prvý polrok 2005 takmer 350 miliónov - za to by sa dalo urobiť aj desať nových filmov. STV tvrdí, že pri súčasnej legislatíve sa úbytku koncesionárov nedá zabrániť. Skutočne? V otvorenom liste neplatičom z júna tohto roku zdôrazňuje, že nikdy nemala povinnosť zasielať žiadosti o zaplatenie poplatku, keďže koncesionári majú povinnosť platiť bez vyzvania. Keď nemala, tak nemala, výsledky sú zrejmé.
Je ťažké rozhodnúť, či aktuálne plnenie najzákladnejších funkcií našich verejnoprávnych médií ohrozujú viac manažmenty, neplatiči či politici.
Dôsledky sa dajú cítiť dennodenne - v informáciách o zrušených reláciách, v neprevzatých prenosoch či v obmedzených rozpočtoch toho, čo sa napokon vysiela.
Aby vytrestal neplatičov i platičov, ale akoby hlavne politikov, aj Slovenský rozhlas po dlhom váhaní ohlásil radikálne zmeny. Ich predmetom nie je až tak racionalizácia niektorých podporných funkcií, ale i to, čo je na práci rozhlasu to najšpecifickejšie - napríklad jeho štyridsaťročné experimentálne štúdio. Povestné "éáeško" robí nielen multimediálne experimenty, ale je aj vynikajúcim zázemím pre dramatické relácie, ktoré ocenia všetci, čo nepočúvajú vysielanie na monoprijímači. Výrazne sa má obmedziť i zahraničné vysielanie SRo. Jeho pracovníci v otvorenom liste pripomenuli, že zahraničné vysielanie zvykne byť vo väčšine štátov súčasťou ich celkovej zahraničnej stratégie, a že je teda paradoxné, ak sa na vysielanie o Slovensku nezvýšilo nič zo 700 miliónov vyčlenených na propagáciu Slovenska. Znížiť by sa mal aj počet pracovníkov Rádia Inet - funkčného a moderného portálu Slovenského rozhlasu, ktorý ponúka oveľa viac služieb ako sesterská stránka STV.
Nie je práve garancia istých informačných služieb aj v čase prípadného ohrozenia jedným z dôvodov, prečo sa štáty rozhodujú pre zriadenie verejnoprávnych médií? Internetový portál BBC navštívilo v deň útokov na londýnske metro až 35 percent Britov, čo v tom čase vyhľadali nejaký spravodajský server, kým internet denníka The Guardian, ale napríklad aj adresu CNN.com si zvolili len menej než dve percentá z nich. Značka je značka.
Autor: Text: ZUZANA ULIČIANSKA
