Príjemný víkend! Že máme v histórii vedomostnú fúgu a že si poznanie neodovzdávame z generácie na generáciu, o tom hovorí v rozhovore s reportérkou Kristínou Kúdelovou herec Emil Horváth ml. Hrá v seriáli Dunaj, z čias slovenského vojnového štátu, a myslí si, že je dôležité, aby sme poznali vlastné dejiny a vyrovnali sa s nimi.
Aké sú životy vysídlencov, trpké osudy, traumy, tragédie aj samovraždy, ktoré sa skrývajú v príbehu našej najväčšej vodnej priehrady? Čo všetko sa muselo obetovať pre to, aby vybudovali Oravské more? A o čom všetkom sa desaťročia mlčalo? Biele miesta v histórii Oravy odkrýva reportér Peter Getting.
Prinášame vám aj recenzie na nové filmy, ktoré sú teraz v našich kinách, aj divadelnú inscenáciu o Jekyllovi a Hydovi či pozvánky na kultúrne podujatia v najbližšie dni.
Emil Horváth ml.: Môj dedo čakal na ruských osloboditeľov s nožom v ruke. Vedel, kto sa blíži
Emil Horváth ml. (zdroj: Archív SME/Tomáš Benedičkovič)Emila Horvátha ml. dnes možno vídať v seriáli Dunaj, k vašim službám. Mohla by to byť bežná televízna zábava, silná linka venovaná nástupu fašizmu však spôsobila, že miestami je príbeh veľmi skľučujúci. "V našej spoločnosti nevydrží poznanie dlhšie ako jednu generáciu, starší o nej nehovoria mladším. Aj preto som túto rolu prijal," hovorí.
Aj z jeho rozprávania o politike sa dá veľmi ľahko vytušiť, aký je herec, režisér, pedagóg. Nemá rád laxnosť, klamstvo, odmietavý postoj voči cudzím názorom, nekompetentnosť, nezáujem o druhého človeka. A naopak, svet okolo seba vníma intenzívne a v kontexte, keď treba, kolegov podporí a rád odovzdáva poznanie z toho, čo zažil.
„Naším problémom je, že v histórii máme vedomostnú fúgu. Mám sedemdesiat sedem rokov a dospel som k poznaniu, že v škole sa netreba až tak veľmi venovať prvotnopospolnej spoločnosti, použitiu pluhu alebo Aztékom,“ hovorí.
„Lepšie by bolo, keby sme dôkladne vedeli, čo sa dialo posledných sto rokov. Potom by sme sa možno nestretávali s ľuďmi s proruskými názormi. Druhá vec je, že sme si depešu neodovzdávali z generácie na generáciu. Že naše poznanie viac ako jednu generáciu nikdy nevydrží. To, čo sa naučíme, treba povedať našim deťom, a ony to potom majú povedať svojim deťom. Áno, boli sme oslobodení slávnou Sovietskou armádou, ale nezabúdajme pripomenúť, že v Sovietskom zväze bol stalinistický režim. A že režim, ktorému slúžili gardisti, bol zas fašistický. Aj preto považujem seriál Dunaj za jeden zo základných krokov. Aspoň ľahko sa dotkol čias, ktoré by sme všetci mali poznať.“
V rozhovore hovorí aj o tom, akú skúsenosť mala jeho rodina s gardistami, ako poznal Rusov jeho dedo, s akým gumovaním histórie sa stretol už ako malý chlapec v škole, aké postoje voči Rusku ho dnes rozčuľujú, ako vníma politické debaty v televízii a koho názor rešpektuje aj čo zažil za socializmu vo Švédsku, keď vo vlaku stretol švédsku Marilyn Monroe.
Tisíce dedinčanov vysídlili násilím. Pod hladinou Oravského mora majú stále svoje korene
Oravská priehrada skrýva pod hladinou zatopené obce aj krivdy. (zdroj: AdobeStock)Píše sa rok 1953, vládne komunizmus a v mene svetlých zajtrajškov sa nehľadí na osobné pocity a ľudskú bolesť.
Od spustenia Oravskej priehrady v týchto dňoch ubehne 70 rokov. Za obeť národnému záujmu museli padnúť súdržné komunity, dediny. Tisíce ľudí násilne vysídlili, roztrúsili sa do množstva lokalít po celej republike, narážali na predsudky a pocity vykorenenosti.
Dôvodom bolo zlepšiť protipovodňovú ochranu a súčasne zaistiť výrobu elektrickej energie. Dnes priehradu prezývajú Oravské more a slúži množstvu rekreantov. Tí netušia, že pod hladinou ležia pozostatky minulosti nútene vysídlených, ktorých osudy sa desaťročia z príbehu vytesňovali.
"Teta nechcela odísť, to ju museli nútiť, vojaci ich museli ísť vysťahovať, aj žandári tam boli, bola to hrôza, čo sa vtedy robilo, jednoducho odomkli domy a brali nábytok... Vytápali nás ako potkany. Je to kruté, je to ťažké, ale je to tak. Mnohí do poslednej chvíle neverili, že naozaj budú musieť odísť... Starký nadávať nenadával, smutný bol, museli ho násilím vysťahovať, museli ho odviezť... A tí, čo sa odsťahovali prv, to ťažko prežívali, keď sa vrátili. Jedna, keď videla svoj dom, tak kľakla na tú cestu a bozkávala ju, chudina, a potom, že nevedela si na novom zvyknúť a že si vraj čosi zrobila. A pobožná žena..."
Autentické svedectvá zaznamenávajú fakty, o ktorých sa počas komunizmu nemohlo nahlas hovoriť a z novodobej histórie sa tiež vytratili.
Žije s hendikepom: Aj ľudia ako ja majú sexuálne túžby, no cesta k ich naplneniu je zložitejšia
Matej Uhlár. (zdroj: Jakub Kováč)Od narodenia je pre detskú mozgovú obrnu na vozíčku a počas dospievania si tiež uvedomil, že je gej.
„Chcem mať právo nebyť len vozičkárom, ale plnohodnotným človekom so všetkým, čo k tomu patrí," hovorí Matej Uhlár. O prekážkach v živote, ktoré s jeho hendikepom súvisia, bloguje a píše články. Nemá problém hovoriť aj o prežívaní intimity a tiež o tom, ako ho vníma okolie.
„Keď som bol mladší, pociťoval som, že asi patrím trochu niekam inam a nevedel som to zaradiť. Keď som pochopil, že som gej, snažil som sa zakázať si to, pretože by som tak patril už do dvoch komunít, ktoré sú vytláčané na okraj spoločnosti. Nevedel som si predstaviť žiť ešte aj s takouto prekážkou. Dlhé roky som sám so sebou bojoval. Nahováral som si, že keď si nájdem dievča, nebudem sa pozerať po chlapoch. No následne som si uvedomil, že to nepôjde,“ rozpráva.
V rozhovore tiež odpovedá na to, s akými stereotypmi sa ako človek na vozíčku stretáva, ako počas dospievania pracoval so svojou intimitou a sexuálnymi potrebami, či by prijal sexuálnu asistenciu aj či si človek s hendikepom dokáže vybudovať nezávislosť.
Obe dospievajú a obe majú čo zachraňovať. V kinách sú dobré filmy pre tínedžerky
Sofia je hrdinkou filmu Ako som sa naučila lietať. (zdroj: CinemArt SK)Tie dva filmy hádam ani nemôžu byť rozdielnejšie, no predsa ich niečo spája. Majú dievčenskú hrdinku a oba sú určené pre odrastenejšie deti a mládež. A ešte čosi majú filmy Ako som sa naučila lietať a Suzume spoločné – oba sú dobré.
Myslieť si, že čokoľvek animované je automaticky určené malým deťom, by bolo v prípade Suzume scestné. Ak sa však rodičom podarí vytiahnuť do kina napríklad dvanásťročné deti (taká je oficiálna prístupnosť filmu), mohli by si ho užiť obe kategórie a mali by sa o čom rozprávať.
Ako som sa naučila lietať je nenápadný, no prekvapivo vydarený hraný film o deťoch a pre deti. Hovorí predovšetkým o napĺňajúcich vzťahoch, o kamarátstve, ktoré môže fungovať nielen medzi rovesníkmi, ale aj medzi generačne celkom vzdialenými ľuďmi, ktorí žijú v napohľad odlišných svetoch a každý z nich má svoje muchy.
Nahota je problém aj pri posadnutí telom. Erotická scéna s vankúšom divákov zaskočila
Láska, posadnutosť, závisť. Alebo erotika bez erotiky. (zdroj: NETFLIX)Ženskej nahoty je priveľa, mužskej zase primálo. Aby sa tento nepomer na obrazovkách zmiernil, filmoví a televízni tvorcovia sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať nové pravidlá. Ich novým ideálom je parita, muži aj ženy sa na obraze budú vyzliekať rovnako.
Tak sa stalo, že to, čo malo znepokojovať a dráždiť, pôsobí presne opačne. V tom lepšom prípade sa na tom publikum zabaví, v tom horšom sa nahnevá.
William je povolaním chirurg a prežíva kariérny vrchol. Jeho rodinný život je harmonický, myslí si, že má všetko, čo môže mať. No potom sa mu na večierku stretne pohľad s Annou. Vie, že do Anny je zamilovaný jeho syn Jay, no okamžite sa nechá zatiahnuť do jej flirtovacej hry. Ona ho zavolá k sebe domov a on ide.
Sexepíl Anny je len prvoplánový, sebavedome si vie vypýtať sex a tvári sa tajomne. Ešte horšie je na tom William. Je ovládateľný na gombík a má len jeden výraz, ktorý by sa dal charakterizovať ako bez výrazu.
Ak by sa niekto pýtal, čo tí dvaja na sebe vidia, ani v jednej zo štyroch častí minisérie Posadnutosť, láska, závisť by odpoveď nedostal.
Lámanie kostí a praskanie vnútorností. Z niektorých zvukov vám môže prísť nevoľno
Marek Koleno v inscenácii Jekyll & Hyde (zdroj: Katarína Bubeníková)Na stene sa sa zjavuje niekoľko sugestívnych nápisov. „Čo by ste robili, ak by ste nemohli zlyhať?“ pýta sa inscenácia práve vo chvíli, keď doktor Jekyll hľadá pre Hydove temné skutky poľahčujúce okolnosti. Najmrazivejšie však pôsobí nápis, ktorý naznačuje, že Hyde je už dávno jediným pánom situácie. „Dlho som väznil svojho diabla. Na slobodu sa rozbehol s revom.“
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava uviedlo v temnom priestore CO krytu dramatizáciu slávneho románu Roberta Loiusa Stevensona Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda.
Režisérka Lucia Mihálová z tohto klasického románu vytvorila monodrámu a pri jej inscenovaní použila u nás pomerne málo využívané postupy. Napriek niekoľkým výhradám Jekyll & Hyde v DPOH bezpochyby stojí za divácku pozornosť. Je to zaujímavé dielo, ktoré zaujme predovšetkým nevšednou formou.
Kultúrne tipy: Na sviatok práce otvoria umelci ateliéry
V Novej Cvernovke chystajú na 1. mája bohatý program. (zdroj: Nová Cvernovka)Kreatívne a kultúrne centrum Nová Cvernovka opäť poodhalí svoje priestory. Verejnosti sa sprístupnia ateliéry výtvarníkov, kreatívcov, grafických a odevných dizajnérov, maliarov, fotografov, architektov, filmárov, ale aj hudobné skúšobne či remeselné dielne. Kam za kultúrou od 28. apríla do 5. mája?
Víkendový recept
Pohár s tvarohom, malinami a chrumkavou posýpkou. (zdroj: Isifa)Potešte rodinu vlastnoručne pripravenými dobrotami. Ponúkame vám trinásť dezertov, ktoré hravo pripravíte do pohára.
Víkendový kvíz
Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
