BRATISLAVA. Poslanci v utorok ani na druhý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu, ktorá sa má venovať zdražovaniu potravín.
Prezentovalo sa ich len 64 a boli tak opäť neuznášaniaschopní. Ďalší pokus o otvorenie 89. schôdze má byť v stredu o 9. hodine.
Mimoriadne rokovanie inicioval Smer
Mimoriadne rokovanie parlamentu inicioval opozičný Smer s podporou nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu.
Na programe mimoriadnej schôdze majú byť návrhy, ktoré sa zaoberajú cenovou legislatívou a tiež návrh zákona, ktorý by odpustil prvovýrobcom na pol roka odvody za zamestnancov. Tak by zamestnávatelia ušetrili okolo 25 percent personálnych nákladov.
Návrhy podľa Smeru vznikli ako výsledok odbornej aj politickej diskusie medzi predstaviteľmi strany, prvovýrobcov, potravinárov a obchodníkov.
Na stretnutí bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Súčasťou schôdze má byť aj požiadavka na vládu, aby k týmto poslaneckým návrhom predložila návrhy na skrátené legislatívne konanie.
Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor, ktorý pre neho navrhoval trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, sa odvolal.
Očakáva sa vyše dvesto bodov programu
Poslanci následne začali popoludní 90. schôdzu. Očakáva sa vyše 200-bodový program. Poslanci by mali na májovej schôdzi prebrať zákony vrátené prezidentko Čaputovou i návrhy, na ktoré sú naviazané míľniky z plánu obnovy.
Poslanci by mali okrem iného definitívne schváliť novelu školského zákona. Zaviesť by sa mal právny nárok na prijatie dieťaťa v materskej škole od troch rokov od septembra 2025. Obsahuje tiež podporné opatrenia. Zahrnutá by mala byť aj definícia segregácie či zavedenie pozície supervízora.
Parlament má riešiť aj novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorú vetovala prezidentka.
Má zrýchliť výstavbu prioritných diaľničných úsekov. Priamym dôsledkom prijatého zákona by podľa prezidentky bolo vylúčenie kontroly zo strany Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.
Hlava štátu vetovala aj novelu zákona o tepelnej energetike. Legislatívny proces podľa nej neposkytol dostatočný priestor na zapojenie odbornej verejnosti.
Poslanci by mali po viacerých odkladoch rozhodnúť o návrhu, ktorým by sa osobitný odvod rozšíril na ďalšie subjekty, zároveň by sa zvýšila jeho sadzba približne na trojnásobok. V druhom čítaní je aj návrh, aby súčasťou Ústavy SR bolo právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti.
Rozhodnúť by mali aj o novele, podľa ktorej by budúci dôchodcovia dostávali komplexné informácie, ktoré majú zabezpečiť lepšiu informovanosť a zrozumiteľnosť o budúcich dôchodkových nárokoch.
Medzi poslaneckými návrhmi sú napríklad novely rokovacieho poriadku NR SR. Ďalej napríklad návrh, ktorý má upraviť dôvody na odvolanie šéfa Generálnej prokuratúry SR a Úradu špeciálnej prokuratúry.
Na programe by mal byť aj opozičný návrh, vďaka ktorému by občania ohrození chudobou mohli dostať jednorazový príspevok 500 eur. V druhom čítaní je tiež návrh, podľa ktorého by obce mohli byť povinné zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku na internete.
Podľa šéfa parlamentu je možné, že viaceré poslanecké návrhy sa presunú na ďalšiu schôdzu, no tým stratia zmysel, keďže do konca volebného obdobia by mala byť už len jedna riadna schôdza v júni. Návrh zákona potrebuje prejsť schvaľovaním, ktorý obvykle trvá dve schôdze. V septembri chce Kollár už len slávnostné zasadnutie parlamentu pri príležitosti Dňa Ústavy SR.
