BRATISLAVA. Európa aj Slovensko si pripomínajú Deň víťazstva nad fašizmom a 78. výročie ukončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente.
Prečítajte si reakcie slovenských politikov.
Zuzana Čaputová, prezidentka
"Uplynulo 78 rokov odo dňa, keď v Európe po rokoch vojnového utrpenia zavládol mier. Neľudský fašistický režim utrpel 8. mája 1945 definitívnu porážku," napísala prezidentka.
Historická skúsenosť z druhej svetovej vojny podľa nej potvrdzuje, že zdrojom konfliktov nebývajú národy, či štáty, ale režimy pošliapavajúce ľudské slobody a práva, schopné vyvolať nenávisť.
"Skutočný mier nie je možný bez slobody a demokracie, a preto sa o ne vždy musíme usilovať," dodala Čaputová.
Eduard Heger, dočasne poverený premiér
78. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a 8. máj je dôležitým dátumom v našich dejinách, povedal pre médiá dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger.
"Keď sa pozrieme na súčasnú situáciu, fašizmus sa tu stále derie do našej spoločnosti. Fašizmus má na svedomí desiatky miliónov ľudí počas druhej svetovej vojny. Vyrástol na populizme a manipulácii. Je dôležité, aby sme si nedovolili zobrať slobodu, demokraciu, pretože je to najväčším benefitom, aký môže spoločenstvo mať," myslí si Heger.
Dodal, že je potrebné odmietnuť nenávisť, pretože na nej bol postavený aj fašizmus.
Rastislav Káčer, dočasne poverený minister zahraničných vecí
Boj proti totalitarizmu a agresii sa neskončil. Musíme byť ostražití a pozorne sledovať akékoľvek pokusy o narušenie medzinárodného poriadku, vyhlásil končiaci dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.
Víťazstvo nad fašizmom bolo podľa neho nevyhnutným predpokladom demokratického rozvoja Európy. Bez neho by nebolo možné vystavať budúcnosť na princípoch ľudských práv, slobody jednotlivca či spravodlivosti.
"Preto nezabúdajme na tých, ktorí v boji proti fašizmu položili životy, osobitne na našom území. Bojovníkov Slovenského národného povstania či vojakov sovietskej a rumunskej armády, ktorí padli v boji za slobodu a demokraciu," povedal Káčer.
Odkazom minulosti je podľa neho v prvom rade potreba vzoprieť sa zlu a neprehliadať jeho rozpínanie. Skonštatoval, že aj v súčasnosti čelíme výzvam, ktoré sú v niektorých ohľadoch podobné tým, ktorým čelili naši predkovia počas druhej svetovej vojny.
"Dnes by sme mali pamätať nielen na naše hrdinky a hrdinov, ktorí bojovali za slobodu a mier, ale aj na tých, ktorí za tieto hodnoty bojujú dnes. A v boji proti útlaku ich aj naďalej všestranne podporovať," uzavrel Káčer.
Jaroslav Naď, dočasne poverený minister obrany
Dočasne povereného ministra obrany Jaroslava Naďa prekvapuje, že istá časť spoločnosti volá po extrémizme. Povedal to pri hrobe neznámeho vojaka, kde si výročie ukončenia druhej svetovej vojny pripomenul.
"Nie je možné, aby sme tých ľudí, ktorí spochybňujú Slovenské národné povstanie a boj proti nacizmu, volili do Národnej rady a, nedajbože, do vlády. Dnes tým, že sme položili vence za hrdinov, ktorí padli za našu slobodu, sme zároveň spomínali aj na tých hrdinov, ktorí dnes bojujú proti agresívnemu režimu ruského prezidenta Vladimíra Putina," vyhlásil Naď s tým, že práve preto sa s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom, prezidentkou Zuzanou Čaputovou a predsedom parlamentu Borisom Kollárom rozhodli položiť vence pri hrobe neznámeho vojaka a nie na bratislavskom pamätníku Slavín.
Veronika Remišová, dočasne poverená ministerka investícií
Celé medzinárodné spoločenstvo musí spraviť všetko preto, aby sa mier vrátil do Európy, aby bolo rešpektované medzinárodné právo a vojnoví zločinci boli odsúdení a spravodlivo potrestaní. Uviedla to predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Ľudia podľa Remišovej verili, že hrôzy vojny sa už nikdy nemôžu zopakovať, no na území Ukrajiny je 15 mesiacov vojna, ktorej dôsledky pociťujú všetci.
"Mnohí stále odmietajú prijať fakt, že z národa, ktorý nás v roku 1945 oslobodil od fašizmu a nacistov, je dnes agresor. Ruské okupačné vojská na Ukrajine bombardujú mestá a dediny, rabujú, zabíjajú ženy, deti a dopúšťajú sa najohavnejších vojnových zločinov," poukázala Remišová.
Tvrdí, že Rusko sa tiež vyhráža použitím jadrových zbraní a rozpútaním globálneho konfliktu. "Pre mier v Európe i vo svete je to extrémne nebezpečná situácia. (...) Mier agresora nie je mier, ale diktát," pokračovala šéfka Za ľudí.
Slovensko podľa nej spolu so spojencami od začiatku stojí pri Ukrajincoch v ich boji za slobodu.
Hnutie OĽaNO
Podľa hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nie je mier samozrejmou hodnotou ani v súčasnom svete.
Ako ďalej napísalo na sociálnej sieti, zmyslom Dňa boja proti fašizmu okrem iného je aj pripomenutie si zhubných následkov šialených ideológií neznášanlivosti a rasizmu. "Na konci tohto vojnového besnenia zostali milióny mŕtvych a zbedačené krajiny. Každý v rámci svojich možností by mal urobiť všetko pre to, aby sme my a naše deti nemuseli nikdy vojnové hrôzy zažívať. Máme v úcte pamiatku našich hrdinov z domáceho aj európskeho bojiska, ktorí neváhali so zbraňou v ruke vystúpiť za našu slobodu a demokraciu," uviedlo hnutie.
Ivan Štefanec, europoslanec za KDH
Skutočný a trvalý mier v Európe prináša len Európska únia. Pôvodným a hlavným cieľom vzniku základov EÚ bolo zabránenie budúcim vojnovým konfliktom medzi spolupracujúcimi demokratickými európskymi štátmi. Uviedol to europoslanec za KDH Ivan Štefanec pri príležitosti Dňa Európy v Košiciach, ktorý je symbolickou udalosťou oslavujúcou narodeniny EÚ.
Ako ďalej europoslanec povedal, európske demokratické krajiny, ktoré sú zjednotené v EÚ, proti sebe odvtedy skutočne nikdy nebojovali.
„Naopak, a bohužiaľ, vidíme aj iné európske krajiny s autoritárskym režimom a nacionalistickými sklonmi, ktoré neboli súčasťou EÚ, ktorých výsledkom bolo rozpútanie krviprelievania na Balkáne, represia domáceho obyvateľstva a teraz ruská vojna na Ukrajine," doplnil Štefanec.