BRATISLAVA. Ak by Robertovi Ficovi a jeho Smeru vyšiel plán, aby sa termín predčasných volieb presunul z 30. septembra už na 1. júla, ich výsledky by v krajnom prípade mohli zrušiť súdy.
Aj keď sa rozloženie síl v parlamente po rozpade poverenej vlády Eduarda Hegera ešte bude meniť, keďže mnohí ministri a štátni tajomníci sa vrátia do poslaneckých lavíc, opozícia sa zatiaľ ani len nepribližuje k ústavnej väčšine 90 hlasov. Taká podpora je potrebná na zmenu termínu volieb.

Napriek tomu Smer, ale aj Hlas či extrémistické strany avizujú, že takýto návrh predložia. Fico hovorí o voľbách prvého alebo ôsmeho júla. Takéto voľby by mohli byť v rozpore s ústavou.
Voľby by sa totiž konali už o 52 dní v prípade 1. júla a 59 dní, ak by sa konali o týždeň neskôr. Ani jeden z termínov neumožňuje dodržať zákonné lehoty, ktoré dnes predpokladajú volebné zákony.
1. Vyhlásenie volieb? Termín už uplynul
Predseda parlamentu musí voľby vyhlásiť najneskôr 110 dní pred ich konaním. Znamená to, že v prípade volieb 1. júla by tak podľa súčasných pravidiel Boris Kollár (Sme rodina) musel urobiť už 12. alebo 19. marca, teda pred takmer dvoma mesiacmi.
Parlament by tak musel aspoň jednorazovo zmeniť zákon o podmienkach výkonu volebného práva. Na porovnanie – aktuálne platný termín predčasných volieb 30. septembra zaväzuje Kollára vyhlásiť voľby najneskôr 12. júna.
2. Voľby poštou? Nestíhajú sa
Podľa zákona treba o hlasovanie zo zahraničia požiadať najneskôr 52 dní pred voľbami.