BRATISLAVA. Aj pri absencii koaličnej väčšiny prechádza parlamentom prekvapivo veľa zákonov. Môžu za to rôzne ad hoc spojenectvá naprieč celým politickým spektrom, do ktorých najčastejšie vstupuje Sme rodina.
Denník SME analýzou hlasovania na májovej a marcovej schôdzi Národnej rady zistil, že Sme rodina si vzájomne podporuje zákony nielen s bývalým koaličným partnerom OĽaNO, ale aj s trojicou opozičných strán Smer, Hlas a Republika.
Tieto strany hlasujú spoločne tak často, že to vyzerá na koordinovanú spoluprácu.
Najlepšie to vidieť, ak porovnáme podporu návrhov zákonov z dielne OĽaNO a Sme rodina. OĽaNO presadilo len časť svojich návrhov a skôr vtedy, keď bolo v sále menej poslancov, takže sa znížilo kvórum potrebné na schválenie zákona.
Za ich návrhy hlasuje najčastejšie Sme rodina a menej ako polovicu návrhov podporila SaS. Zvyšok opozície sa pridáva len občas, napríklad pri zákone, o ktorom mesto Trenčín tvrdilo, že je nevyhnutný, ak má v roku 2026 úspešne zvládnuť titul Európskeho hlavného mesta kultúry.
Viac zákonov prechádza poslancom zo Sme rodina. Ich návrhy pravidelne podporujú okrem OĽaNO aj Smer, Hlas a Republika.
Takmer pod všetkými návrhmi je podpísaný Miloš Svrček, ktorý tvrdí, že s trojicou opozičných strán poslanecký klub nerokuje a ani s nimi nekoordinuje svoje hlasovanie. „V živote som nebol na poslaneckom klube Republiky, Smeru alebo Hlasu,“ povedal Svrček.
V článku sa ešte dočítate:
- O akých zákonoch sa hlasuje na pôdoryse starej štvorkoalície
- Či hlasovanie Sme rodina s opozíciou hovorí niečo o povolebnej spolupráci
- Čo hovorí na spoluprácu so Sme rodina Robert Fico
Svrček len pri niektorých zákonoch verejne vyzval ostatné strany na ich podporu, prípadne sa v pléne niektorých poslancov pýtal na to, ako budú hlasovať.
Dokonca si myslí, že mu teraz prechádza menej zákonov ako v minulosti. Ako príklad uvádza, že mu o pár hlasov neprešiel zákon, ktorým chcel zvýšiť niektoré príspevky pre príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Za tento návrh skutočne nehlasovali ani Smer a ani Hlas, no spomedzi štrnástich zákonov bol jediný, ktorý nezískal podporu aspoň jednej z týchto dvoch strán.
