Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Petra Novotná.
Štyri a pol mesiaca pred voľbami sú viaceré strany na hranici zvoliteľnosti. Prieskumy striedavo vedú s približne rovnakými percentami Smer a Hlas, tretie je Progresívne Slovensko.
MARTIN SLOSIARIK v rozhovore opisuje aktuálnu politickú situáciu na Slovensku, vyjadruje sa k tomu, ako môže pád rozpadnutej vlády zdecimovať novú stranu Eduarda Hegera (Demokrati), a prečo klesli preferencie Borisovi Kollárovi (Sme rodina).
Martin Slosiarik
- vyštudoval sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave,
- od roku 1999 pracuje v agentúre Focus a od roku 2011 je jej riaditeľom,
- venuje sa najmä voličskému správaniu a aktuálnym spoločenským otázkam.
Na konci roka 2020 mal Smer deväť percent v preferenciách. Mnohí predpovedali koniec Roberta Fica a Smeru. Teraz vedú. Ako je to možné?
Áno, v tom čase sa uvažovalo, či trajektória nebude podobná ako v prípade Hnutia za demokratické Slovensko . Robert Fico sa šikovne dokázal chytiť tém, ktoré prišli, ako napríklad covid, kde sa postavil na extrémnejšiu stranu.
Išlo o témy, na ktorých dokázal získavať voličov a trajektóriu pádu otočiť tak, že dnes má preferencie na úrovni volebného zisku Smeru v roku 2020, hoci odtiaľ odišiel Peter Pellegrini (Hlas), ktorý dokázal naviazať preferencie na seba.
Fico spomína aj Georgea Sorosa a prezidentku. Mnohým to príde absurdné. Chcú niektorí voliči extrém?
V populácii je dopyt po autokratickom lídrovi. Je to otázka typu. Neinterpretujem si to ako nárast extrémizmu, ale skôr ako dopyt po poriadku, predvídateľnosti.
Keď skúmame najväčšie problémy krajiny, dlhodobo medzi ne patria sociálne témy, zdravotníctvo a korupcia. Dnes sa medzi ne pridalo negatívne správanie politikov.
Soros, Čaputová, Soros, Čaputová. Smer žije z nenávisti k prezidentke, niekto jej poslal nábojnice Čítajte Doteraz nebolo?
Bolo menej zastúpené a nie v prvej polovici rebríčka. Vidíme, že strany reagujú tým, že prichádzajú s naratívom normálnosti, zdravého rozumu, stability. Politici z prieskumov zistili, že to voliči chcú takto.
Smer začal loviť v extrémnych vodách a pritvrdzuje. Mohlo by sa stať, že to prepáli, vykradne Republiku aj ĽSNS a nezostane mu nikto, kto by s ním zložil koalíciu?
Nedá sa to celkom vylúčiť. Smer prebral líderstvo, rástol primárne na úkor Hlasu. Zároveň tu bola silná Republika, ktorá podľa našich prieskumov dosahovala viac ako deväť percent. Republika je extrémnejšie posunutá.
Je tu taktiež demografický rozdiel z hľadiska elektorátu týchto dvoch strán. Smer je v priemere staršia strana, ale veľkú časť voličov v produktívnom veku odčerpal Hlas. Republika sa skôr pohybuje v mladšej alebo strednej vekovej kategórii, možno je to dané generačným rozdielom politikov, na jednej strane Roberta Fica a na druhej strane Milana Uhríka (Republika).
Zsolt Simon: My rastieme, Heger klesá. Na kandidátke s Demokratmi určite nebudem Čítajte Platí, že prvovoliči hľadajú nový extrém, ako keď volili Mariana Kotlebu (ĽSNS)?
Republika má určite silnú pozíciu medzi prvovoličmi v kategórii 25 až 29 rokov. O voliča primárne súťaží s Progresívnym Slovenskom. Tieto dve strany definujú priestor.
Môžu si voličov navzájom kradnúť, alebo ide o príliš extrémne póly?
Miera volatility je minimálna. Percentá kotlebovcov sa z veľkej časti presunuli k Republike. Republika mobilizuje aj nevoličov z roku 2020, sú to ľudia, ktorí v roku 2020 neboli voliť. Súčasná situácia ich motivuje k zúčtovaniu s vládou.
Časť ľudí nebola voliť, je nahnevaná z neporiadku, a na druhej strane sú voliči, ktorí volili súčasnú vládu, ale sú frustrovaní a voliť neprídu. Takáto je atmosféra?
Čiastočne áno. Po sklamaní z položenia vlády Ivety Radičovej situácia nie je úplne rovnaká, ale sú isté paralely. Skepticizmus je práve u časti voličov bývalých koaličných strán podstatne väčší. Môže byť výrazný, že ich demobilizuje a zostanú doma, čo je voda na mlyn opozičným stranám.
Smer s Hlasom majú približne rovnaké percentá. Kde by ešte mohol Hlas naberať voličov? Zdá sa, že narazil na strop.
