BRATISLAVA. Verejným ochrancom práv je už takmer pol roka a zatiaľ napĺňa povesť právneho technokrata. Nie však obavy, že ako ombudsman zvolený prevažne konzervatívnymi poslancami bude ignorovať LGBT+ menšinu.
Róberta Dobrovodského navrhla na jeseň do funkcie nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková a hlasovali za neho poslanci Sme rodina, Smeru, Republiky a konzervatívna časť klubu OĽaNO.
Už od začiatku hovoril, že chce byť iným ombudsmanom ako jeho predchodkyne. Tie napríklad vystúpili na pochode Pride alebo vyvesili na úrade dúhovú vlajku.
„Vystúpiť, ukázať sa, odfotiť sa. To je bez roboty. Ja som detailista a doťahovač. Podstatné sú spisy,“ hovoril Dobrovodský SME pred pol rokom.
U širšej verejnosti sa zatiaľ vo funkcii ničím zásadným nezviditeľnil. „Môže to byť dobré, ale aj zlé. Verejného ochrancu práv by malo byť vidieť pri témach, ktoré sú závažné,“ tvrdí šéfka združenia Via Iuris Katarína Batková.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo ombudsman nepríde na Pride
- Prečo podporuje registrované partnerstvá
- Čo bude jeho priorita v úrade
Stihol sa však už niekoľkokrát prejaviť aj vo vzťahu k LGBT+ menšine. Naposledy pri návrhu zákona o rodných číslach, ktorým chcú poslanci z OĽaNO a Sme rodina znemožniť transrodovým ľuďom tzv. právnu tranzíciu.
Ak by zákon prešiel, na zmenu rodného čísla by potrebovali potvrdenie genetickým testom, že im pri narodení nesprávne určili pohlavie.
Ombudsman sa transrodových ľudí zastal v liste, ktorý poslal predkladateľom zákona. Argumentoval v ňom najmä rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.

Rodné číslo je podľa Dobrovodského dôležité, pretože ide o rozlišovací znak pre pohlavie, čím odráža identitu jednotlivca a osobám po zmene pohlavia dáva zmena rodného čísla šancu žiť dôstojný život.
„Tým, že rodová identita predstavuje jednu z najintímnejších oblastí súkromného života, majú štáty v tejto oblasti len obmedzený priestor na voľnú úvahu,“ napísal Dobrovodský. Preto štát nemôže znemožniť ľuďom právne uznanie ich rodovej identity.