BRATISLAVA. Objednal by si Marian Kočner vraždy u Aleny Zsuzsovej, keď predtým zbabrala zber podpisov pre politickú stranu, ktorú chcel založiť? A podporoval by Zsuzsovej dcéru a celú jej rodinu v prípade, ak by ju uvrhol do nebezpečenstva, že by sa stala vrahyňou?
Tieto i ďalšie rečnícke otázky vyslovili sudcovia v kauze Kuciak pri čítaní odôvodnenia rozhodnutia, ktorým oslobodili Kočnera spod obžaloby vo všetkých bodoch. Teda nielen toho, ktorý sa týkal objednávky vraždy Jána Kuciaka, pri ktorej bola zavraždená aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, ale aj spod bodov, ktoré hovorili o príprave vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

Ústne zdôvodnenie verdiktu hovorí o tom, že Zsuzsová naplánovala a objednala vraždy poza Kočnerov chrbát. Súd totiž opísal Zsuzsovú ako ženu, ktorá bola od Kočnera závislá, a to nielen finančne, ale aj emočne a materiálne.
Napriek tomu, že náznaky o pomste či zlikvidovaní viacerých Kočnerových nepriateľov sú aj v ich spoločnej komunikácii cez Threemu, sudcom to ako dôkaz nestačilo. Podobne ako pri prvom rozhodnutí spred troch rokov im chýbala istota, že Zsuzsovú poslal za vraždiacim komandom Kočner a že nekonala na vlastnú päsť.
„Záver súdu musí byť v rovine istoty a nielen v rovine podozrenia,“ čítala v odôvodnení predsedníčka senátu Ružena Sabová. Dôkazy, ktoré jej v druhom procese predložila špeciálna prokuratúra, ani tentoraz nepovažoval senát za dostatočné a nepriestrelné. Nestačí totiž len pravdepodobné usvedčenie páchateľa, zdôrazňovala Sabová so slovami, že „nízke požiadavky na istotu by mohli zvýšiť nebezpečenstvo justičných omylov“.
„Oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o (Kočnerovej) nevine, ale ide o dôkaz výraznej núdze, podľa ktorej má nedokázaná vina rovnaký význam ako preukázaná nevina,“ dodala Sabová. V senáte rozhodovala spolu so sudcami Rastislavom Stierankom a Jozefom Piknom.
S výnimkou Piknu ide o rovnaký senát, ktorý mal na stole kauzu Kuciak už v pôvodnom procese. Po ich novom rozhodnutí sa prípad opäť dostane pred Najvyšší súd.
Vraždy vraj zaplatila sama
Odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku má, podobne ako pred troma rokmi, aj tentoraz viaceré logické nedostatky. Viaceré pasáže rozhodnutia zdôrazňujú ekonomickú závislosť Zsuzsovej od Kočnera a to, že „žila len z toho, čo jej dal Kočner“. Bolo vraj jej výsostným záujmom, aby vysekala Kočnera z problémov, do ktorých sa dostával, a to najmä preto, aby si zachovala svoju vlastnú životnú úroveň.
Sudcovia však zároveň bližšie neriešili, odkiaľ mala Zsuzsová desaťtisíce eur potrebné na objednávky vrážd, ak o tom Kočner ani nevedel.
Len za likvidáciu Kuciaka pritom zaplatila 50-tisíc eur a ďalších 20-tisíc eur sa vzdala formou odpustenia dlhu. Ďalšie odmeny nasľubovala za vraždy prokurátorov Žilinku a Šufliarskeho, za ktoré ju súd uznal vinnou.

„Súd mal za dokázané, že obžalovaná Zsuzsová disponovala v inkriminovanom čase väčšou sumou finančnej hotovosti,“ odznelo v rozhodnutí s tým, že polícia našla v dome Zsuzsovej pri jej zadržaní 23-tisíc eur. Peniaze v hotovosti podľa súdu používala ako investíciu s cieľom jej zúročenia.
Sudcom ako dôkaz o Kočnerovej zaangažovanosti nestačilo ani to, že Zsuzsová spomínala ako objednávateľa vrážd Kočnera aj pred kľúčovým svedkom prípadu Zoltánom Anruskóom, ktorému objednávky vrážd zadala. Práve on následne vybavil dvoch vykonávateľov vrážd.
„Súd nevylučuje, ani nepovažuje za nemožné, že Zsuzsová verziu o Kočnernovi ako objednávateľovi predostrela Andruskóovi s cieľom deklarovať finančné krytie objednávky, aby tým dala zákazkám punc dôležitosti a vymáhateľnosti,“ vyhlásila Sabová.