Elektrickú gitaru Daniela Tupého majú jeho rodičia stále odloženú. Mal ju na chrbte, keď ho s kamarátmi v piatok 4. novembra 2005 večer prepadla banda neonacistov. Stačilo, že mal dlhé vlasy, aby pre útočníkov predstavoval terč.
Aj gitara nesie stopy rán a úderov. Tupý zomrel na mieste dobodaný nožom. Jeho otec bol teraz po vyše 17 rokoch opäť vypovedať v prípade vraždy svojho syna, keďže polícia zadržala a z vraždy obvinila advokáta Adama Puškára. Podozrivých pritom mali vyšetrovatelia vytipovaných už v prvých hodinách vyšetrovania.
Expert o vražde Tupého: Neviem to pochopiť. Tie mená sme mali už pred sedemnástimi rokmi Čítajte „Po zmene vlády v roku 2006 a nástupe ministra vnútra Roberta Kaliňáka nastala zmena. Štátne orgány namiesto toho, aby vyšetrili vraždu, sa snažili zakryť skutočných páchateľov, kriminalizovať obeť a usilovali sa, aby prípad dospel do premlčania. Takmer sa to podarilo,“ hovorí DANIEL TUPÝ starší po tom, ako si preštudoval tri škatule dokumentov z vyšetrovania, ktoré dostal na polícii.
Navštívil som vás krátko po vražde vášho syna. Tú správu vám policajti prišli oznámiť v piatok po polnoci. Ako si na to spomínate?
Policajti prišli niekedy medzi jednou a druhou hodinou v sobotu ráno. Na ten okamih sa strašne zle spomína. Skôr sa to snažíme vytesniť, bola to hrôza, počuť, že náš syn sa údajne zaplietol do akejsi bitky a je mŕtvy. Bolo to ako blesk z čistého neba.
Ako ste vnímali, že sa zaplietol do bitky? Daniel študoval filozofiu, mal rád knihy, hudbu...
Daniel vo svojej izbe. (zdroj: Archív D. T.)Daniel bol známy tým, že urovnával spory, vždy bol ten, kto sa snažil upokojiť búrlivú diskusiu a zľahčiť to s úsmevom. Snažil sa hľadať to pozitívne v človeku.
O bolesti sa ťažko hovorí. Pamätám si, ako vaša manželka vtedy povedala, že je to akoby odišla polovica z nej. Dá sa taká tragédia vôbec spracovať?
Toto človek, bohužiaľ, nespracuje nikdy. Tá strašná bolesť zostáva vnútri. A tragické je ešte aj to, že keď sa človek domnieva, že sa dočká spravodlivého odsúdenia páchateľov, tak zistí, že je to len naivná predstava o spravodlivosti, ktorá vládne na Slovensku.
Až teraz sa dozvedáme mená možných páchateľov. Ako to vnímate?
Prechádzam celý vývoj vyšetrovania, od prvého stretnutia s prvou vyšetrovateľkou, ktorá spolu s veľkým vyšetrovacím tímom vykonala podstatnú časť vyšetrovania, možno až 95 percent práce na objasnení prípadu. Po jej výmene v roku 2006 a nasadení novej vyšetrovateľky došlo k viacerým pre nás nepochopiteľným zmenám a ťahom, ktoré vnášajú do vyšetrovania prípadu veľké podozrenie.
Môžete byť konkrétnejší?
Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že vyšetrovací tím urobil v prvých hodinách a dňoch množstvo práce, vytipoval z množstva podozrivých možných páchateľov, stotožnili sa vozidlá, na ktorých útočníci prišli. Hovorí o tom aj expert Pavol Draxler v rozhovore, ktorý ste uverejnili v SME.
Vypočulo sa veľké množstvo svedkov a vykonalo sa mnoho úkonov na odhalenie páchateľov. Stačilo urobiť nejaké strategické kroky a došli by k vypátraniu páchateľa či páchateľov. A potom zrazu po zmene vlády v roku 2006 a nástupe nového ministra vnútra nastala zmena vyšetrovateľky.
Ako si spomínate na tú zmenu?
Pamätám si, ako mi volali z ministerstva vnútra, že by sa s nami rád stretol minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru. Cestovali sme na stretnutie a tam nám bola predstavená nová vyšetrovateľka, ktorá má údajne nejakú svoju teóriu.
Zároveň si veľmi dobre pamätám, ako minister Kaliňák hovoril, že je to také na hrane noža a vraj nechce o tom nič vedieť. Odvtedy sa vyšetrovanie odohrávalo veľmi zvláštne.
O pochybnostiach ste sa v náznakoch vyjadrovali aj v minulosti. Začali po zmene vyšetrovateľky?
Áno, bolo to vtedy. Nemali sme vtedy všetky informácie, ktoré máme teraz, ale priebeh vyšetrovania sa mi nepozdával.
