BRATISLAVA. SaS chce podľa svojho predvolebného hesla „meniť hru“, na svojej kandidátke pritom ponúka najmä staré tváre.
Lídrom 150-člennej kandidátky do septembrových volieb je predseda strany Richard Sulík, nasleduje podpredseda SaS a bývalý minister školstva Branislav Gröhling, trojkou je tímlíderka strany pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková.
Štvorkou je bývalá ministerka spravodlivosti a odídenkyňa zo Za ľudí Mária Kolíková.
Netypicky sa však na kandidátke strany, ktorá sa profiluje ako liberálna, ocitol aj bývalý predseda konzervatívneho Kresťanskodemokratického hnutia Alojz Hlina. Kandidovať bude zo 150. miesta.
„Hrozí nám, že umrie pravica,“ hovorí Hlina pre SME. „Rozhodujúci zápas“ sa podľa neho vo voľbách 2023 nebude odohrávať medzi liberálmi a konzervatívcami.
„Som konzervatívec, som pravičiar. Nezmenil som sa. Kandidujem ako umiernený konzervatívec na kandidátke strany, ktorá je liberálna a pravicová,“ vraví.
V rozhovore sa dočítate:
- či by Hlinovi nemali byť hodnotovo bližší Demokrati Eduarda Hegera a Modrí Mikuláša Dzurindu ako SaS a či s nimi rokoval,
- ako hodnotí svoje doterajšie pôsobenie v politike,
- ako by hlasoval, ak by SaS prišla opäť s návrhom k partnerským spolužitiam, ktorý mal pomôcť párom rovnakého pohlavia.
Prečo bude bývalý predseda KDH na kandidátke liberálnej strany?
Na vysvetlenie je potrebný predpoklad, že ľudia nemajú vo svojom mentálnom svete stiahnuté žalúzie alebo nie sú hlboko v zákopoch kultúrno-hodnotových vojen.
Moja základná kalibrácia je v tom, že komunikácia je základ a ja som jej veľkým priateľom – aj komunikácie medzi rôznymi svetmi. A nám teraz hrozí, že umrie pravica. Viem, že niekomu je to jedno, ale keď umrie pravica, umrie aj demokracia, lebo demokracia je postavená na tom, že existuje aj pravica.
Nám však teraz hrozí, že po týchto voľbách tu zostanú karpatskí socialisti, populisti a extrémisti – a máme zarobené na extrémny problém.
Moje 150. miesto na kandidátke SaS nedelí ani nenásobí. Ale tých pár hlasov môže byť stále dôležitých pre to, aby tu na konci vôbec nejaká pravicová strana bola. Na Sasku môžete mať rôzne názory a určite aj na ňu rôzne názory sú, ale určite je to pravicová strana.
Vy teda svojou prítomnosťou na kandidátke idete SaS pomôcť získať viac ako päť percent a dostať sa do parlamentu?
To vôbec nie je myslené takto trúfalo. Saska sa do parlamentu dostane a je dôležité, aby mala vplyv. Možno však niekoho budú zaujímať moje názory a môže sa pri voľbe, ktorá je na Slovensku viac emočná ako racionálna, aj na základe toho rozhodnúť voliť SaS.
Nie je však typické, aby šiel konzervatívec na kandidátku liberálnej strany. To voliči pochopia?
Je to netypické, ale žijeme zvláštne obdobie, ktoré do toho prináša zvláštne skutočnosti. Rozhodujúci zápas sa vo voľbách 2023 nebude odohrávať medzi liberálnym a konzervatívnym svetom. Do tohto zápasu sme boli umelo vtiahnutí. Desať rokov sa tu ohadzujeme v zákopoch.
