BRATISLAVA. Čo urobí Mikuláš Dzurinda, Eduard Heger, Zsolt Simon, či Lucia Ďuriš Nicholsonová, ak ich strany - spoločne alebo zvlášť - nebudú mať ani v septembri podporu nad prahom zvoliteľnosti?
Najmä Dzurinda a po ňom Heger zakladali svoje strany aj s odôvodnením, že sa chcú spájať s ďalšími, aby vo voľbách neprepadali hlasy voličov.
Ak vo voľbách neuspeje nikto z nich, výrazne sa zníži počet strán v budúcom parlamente. Naopak, parlamentné strany si následne medzi sebou prerozdelia výrazne viac mandátov.
Vyťažiť z toho môže najmä Smer. Pri tom istom volebnom výsledku totiž môžu vďaka prepadnutiu hlasov získať aj o 20 kresiel viac. Tento efekt môže rozhodnúť o tom, či strana Roberta Fica, ktorá aktuálne vedie v prieskumoch, dokáže vytvoriť vládnu koalíciu, prípadne dosiahnuť aj ústavnú väčšinu.
Čo je viac, porážka Fica alebo peniaze za voľby
Aj keď počas volebnej kampane na Slovensku pred každými voľbami zvykne z kandidátok strán odstúpiť aj niekoľko desiatok kandidátov, celé strany odstupujú iba vzácne.
Od roku 2000 sa to stalo len trikrát. Len niekoľko dní pred parlamentnými voľbami 2002 sa účasti vzdala Demokratická strana pod vedením Ľudovíta Kaníka. Stalo sa tak proti vôli viacerých jej členov. Kaník odporučil voličom dať hlas Dzurindovej SDKÚ, následne sa stal ministrom práce a strana sa s SDKÚ spojila.
Posledné dve strany, ktoré z volebnej súťaže odstúpili - obe v prospech SaS - boli Hlas pravice manažéra Ondreja Mateja v roku 2020 a strana Demokrati Slovenska v roku 2016.
