Bratislava 7. februára (TASR) - Skupina 35 poslancov z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko predložila v stredu návrh na odvolanie vicepremiéra Ivana Mikloša. Medzi dôvodmi na jeho odvolanie uviedli napríklad pokles výkonnosti slovenskej ekonomiky na 47 percent v porovnaní s priemerom v Európskej únii, vysokú mieru nezamestnanosti, nezvládnutie reštrukturalizácie bánk, zhoršenie obchodnej a platobnej bilancie, ako aj rast verejného dlhu. TASR v tejto súvislosti prináša chronológiu návrhov na vyslovenie nedôvery jednotlivým členom terajšej vlády SR:
19. januára 1999 - Predseda Národnej rady SR Jozef Migaš zvolal na žiadosť skupiny opozičných poslancov 9. schôdzu parlamentu. Jej jediným bodom bol návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra SR Ladislavovi Pittnerovi. V mene navrhovateľov Imrich Andrejčák tvrdil, že minister vnútra porušil zákon o štátnej službe a pod nátlakom odvolával a uvoľňoval ľudí z Policajného zboru. Iniciátori zvolania schôdze boli presvedčení, že Pittner nezvládal úlohy v súvislosti s potieraním organizovanej kriminality a terorizmu. Národná rada SR hlasovaním rozhodla, že Ladislavovi Pittnerovi nevysloví nedôveru. Prezentovalo sa 108 poslancov, za vyslovenie nedôvery vo verejnom hlasovaní bolo 35 poslancov, proti hlasovalo 73.
15. apríla 1999 - Za skupinu poslancov HZDS odôvodnil návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí SR Eduardovi Kukanovi poslanec hnutia Augustín Marián Húska. V zmysle rokovacieho poriadku predseda parlamentu Jozef Migaš požiadal vládny kabinet o stanovisko k návrhu skupiny poslancov. Negatívne rozhodnutie k odvolaniu E. Kukana odôvodnila vláda tým, že šéf slovenskej diplomacie neprekročil rámec oprávnení uvedených v čl. 119 Ústavy SR, podľa ktorého vláda rozhoduje okrem iného aj o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Minister E. Kukan viackrát informoval masmédiá o výsledkoch rokovaní vlády a to podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Národná rada SR mu nedôveru nevyslovila. Na hlasovaní sa prezentovalo 101 poslancov, za vyslovenie nedôvery bolo 28, proti hlasovalo 73.
25. augusta 1999 - Národná rada SR hlasovaním nevyslovila nedôveru vicepremiérovi pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pálovi Csákymu. O zvolanie schôdze požiadali poslanci HZDS, ktorí chceli presadiť vyslovenie nedôvery vicepremiérovi za nezvládnutie riešenia situácie Rómov v spoločnosti. Pri hlasovaní sa prezentovalo 114 poslancov, za takéto rozhodnutie bolo 40 poslancov, proti hlasovalo 65, hlasovania sa zdržalo šesť a traja z prítomných nehlasovali.
28. septembra 1999 - Opoziční poslanci v rozprave o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva SR Ľudovítovi Černákovi vo väčšine vystúpení argumentovali neplnením Programového vyhlásenia vlády SR v jeho rezorte. Z úst poslancov v rozprave bol minister obvinený z klientelizmu, korupcie a zo zapletenia sa do rôznych káuz. Návrh opozície na odvolanie Ľ. Černáka z funkcie z 98 prítomných poslancov podporilo 36, proti bolo 27 a hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
28. októbra 1999 - Na návrh skupiny poslancov HZDS zvolal predseda parlamentu Jozef Migaš 23. schôdzu zákonodarného zboru. Počas jej priebehu mali rozhodnúť poslanci o zotrvaní alebo odvolaní Brigity Schmögnerovej vo funkcii ministerky financií SR. Iniciatívu Hnutia za demokratické Slovensko za vyslovenie nedôvery ministerke B. Schmögnerovej predniesol poslanec Milan Cagala. V mene predkladateľov návrhu pripomenul, že dôvodom ich kroku bola aj nekompetentnosť B. Schmögnerovej riešiť dôležité ekonomické problémy Slovenska. Hnutie sa nazdávalo, že ministerka nekompetentne zasahovala do problémov Východoslovenských železiarní. V návrhu na vyslovenie nedôvery sa objavila aj kritika postupu pri navyšovaní základného imania Priemyselnej banky (PB). Národná rada SR jej nevyslovila nedôveru. Rozhodlo sa o tom verejným hlasovaním, na ktorom sa zúčastnilo 114 poslancov. Za vyslovenie nedôvery bolo 42 členov zákonodarného zboru, proti takémuto rezultátu 71 a jeden poslanec sa hlasovania zdržal.
30. novembra 1999 - Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva SR Milanovi Ftáčnikovi podala skupina opozičných poslancov Národnej rady SR. Dôvody, prečo žiadali poslanci HZDS a SNS odvolanie šéfa rezortu školstva Milana Ftáčnika, boli formulované takto: "Minister školstva nenapĺňa Programové vyhlásenie vlády SR pre oblasť školstva a vedy, nevytvára podmienky pre zdokonaľovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a pre lepšie postavenie profesie učiteľa a jeho finančného ohodnotenia, vedie školstvo do hlbokej krízy a kolapsu. Účelovo spolitizováva oblasť školstva a jeho práca ako ministra je v diametrálnom protiklade s jeho slovným proklamovaním potrieb školstva." Rozpravu o vyslovení nedôvery ministrovi M. Ftáčnikovi prerušili do 20. januára 2000. Národná rada SR po desaťhodinovej rozprave hlasovaním potvrdila ministra školstva Milana Ftáčnika v kresle. Prezentovalo sa 119 poslancov, za vyslovenie nedôvery bolo 41 a tento návrh odmietlo 78 členov zákonodarného zboru.
3. februára 2000 - Národná rada SR nevyslovila nedôveru členovi vlády, ministrovi spravodlivosti SR Jánovi Čarnogurskému. Poslanci za HZDS využili svoje právomoci navrhnúť vyslovenie nedôvery členovi vládneho kabinetu a medzi dôvodmi takéhoto kroku uviedli snahu Čarnogurského politicky ovládnuť a zneužiť súdnu moc na prospech Kresťanskodemokratického hnutia. Ministrovi vyčítali aj aktivity za zrušenie rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúceho sa kauzy amnestií daných zastupujúcim prezidentom, v tom čase premiérom Vladimírom Mečiarom. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 119 poslancov. Za vyslovenie nedôvery bolo 35, proti návrhu hlasovali 60 a 24 poslancov sa hlasovania zdržalo.
13. apríla 2000 - Na žiadosť 52 poslancov zákonodarného zboru z klubov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany zvolal predseda parlamentu Jozef Migaš schôdzu NR SR, ktorej jediným bodom bol návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády SR Mikulášovi Dzurindovi. V odôvodnení návrhu na zvolanie 29. schôdze parlamentu opozícia premiérovi vyčítala nekompetentnosť a nepripravenosť na zvládnutie hospodárskych procesov, čo sa prejavilo 20-percentným prepadom slovenskej koruny voči menám vyspelých krajín. Svoju iniciatívu poslanci HZDS a SNS odôvodnili zvyšovaním cien, nevypočítateľnosťou podnikateľského prostredia, spolitizovanou reprivatizáciou, spochybnením výstavby infraštruktúry, ale aj medziročným poklesom priemyselnej produkcie a vyše 20-percentnou nezamestnanosťou. Premiér M. Dzurinda zostal vo funkcii. Pri verejnom hlasovaní prostredníctvom elektronického zariadenia sa prezentovalo 141 poslancov, za vyslovenie nedôvery bolo 60 poslancov, proti tomuto rozhodnutiu hlasovalo 72 členov parlamentu a 9 nehlasovalo.
28. apríla 2000 - Národná rada SR po dvanásťhodinovom rokovaní nevyslovila nedôveru ministrovi vnútra SR Ladislavovi Pittnerovi. Poslanci HZDS obvinili ministra vnútra z politického revanšu, z nenávisti voči nim, a zvlášť voči predsedovi hnutia Vladimírovi Mečiarovi. Pittnera obviňovali nielen zo senility, ale aj z prípravy podmienok na štátny terorizmus a ním riadené ministerstvo nazývali ministerstvom strachu. Pri hlasovaní elektronickým zariadením sa prezentovalo 128 poslancov, za vyslovenie nedôvery podľa návrhu HZDS hlasovalo 51 členov parlamentu a proti takémuto verdiktu hlasovalo 77 poslancov.
8. septembra 2000 - Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský zostal členom vládneho kabinetu. Rozhodlo o tom hlasovanie členov zákonodarného zboru, keď návrh na vyslovenie nedôvery podaný poslaneckým klubom Hnutia za demokratické Slovensko nezískal väčšinovú podporu. Bol to už druhý návrh opozície v tom kalendárnom roku. Medzi dôvodmi uviedli snahu Čarnogurského politicky ovládnuť súdnu moc a odvolať predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Pri hlasovaní o tomto verdikte sa prezentovalo 117 poslancov, návrh HZDS vysloviť nedôveru členovi kabinetu podporilo 44 poslancov, proti hlasovalo 54 a 19 sa hlasovania zdržalo.
19. decembra 2000 - Národná rada SR v poslednom hlasovaní v roku 2000 nevyslovila nedôveru ministrovi vnútra SR Ladislavovi Pittnerovi. V poradí tretí návrh na odvolanie šéfa rezortu vnútra iniciovalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Dôvodom návrhu boli Pittnerove výroky, že zvažoval podať návrh na zakázanie činnosti hnutia, ak sa preukáže jeho zainteresovanosť na niektorých závažných trestných činoch. Na hlasovaní sa zúčastnilo 130 poslancov. Za návrh klubu HZDS na odvolanie ministra bolo 43 poslancov, proti 60, hlasovania sa zdržalo 26 a jeden poslanec nehlasoval.
30. marca 2001 - Národná rada SR po takmer deväťhodinovej rozprave nevyslovila nedôveru podpredsedovi vlády SR Pálovi Csákymu. Bol to už jej druhý pokus odvolať podpredsedu vlády zodpovedného za dodržiavanie ľudských a menšinových práv. Návrh na zvolanie schôdze podpísalo 32 opozičných poslancov za SNS a HZDS po tom, čo tento ich zámer diskutovať o odvolaní Csákyho nebol zaradený do programu prebiehajúcej schôdze parlamentu. Opozícia vicepremiérovi vyčítala účasť na oslavách 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho v Budapešti. Za návrh opozície vysloviť nedôveru Csákymu bolo 41 poslancov, proti návrhu 50, hlasovania sa zdržalo 14 a jeden člen parlamentu nehlasoval.
24. mája 2001 - Na návrh opozície bola zvolaná 49. schôdza Národnej rady SR, ktorá mala za cieľ pokúsiť sa vysloviť parlamentnou cestou nedôveru podpredsedovi vlády SR Ivanovi Miklošovi. Podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša navrhovalo odvolať z funkcie 47 poslancov HZDS, SNS a nezávislý člen poslaneckej snemovne Jozef Tuchyňa. Podľa predkladateľov bol vicepremiér zodpovedný za proces reformy verejnej správy, ktorý nebol zvládnutý. Druhým dôvodom bolo jeho zlyhanie v reforme dôchodkového a sociálneho zabezpečenia. Ten však aj po nočnom rokovaní poslancov zostal vo svojom kresle, o čom rozhodol parlament hlasovaním. Po prezentácii 131 zákonodarcov, za vyslovenie nedôvery Miklošovi sa vyslovilo 55 poslancov, proti tomuto aktu bolo 58, hlasovania sa zdržalo 17 poslancov a jeden nehlasoval.
