BRATISLAVA. Ústavný súd v rámci uznesenia ešte z konca apríla odmietol ústavnú sťažnosť jedného z obvinených v prípade známom pod názvom „Vata“, ktorá smerovala proti zaisteniu celého jeho majetku.
Informoval o tom na sociálnej sieti Úrad špeciálnej prokuratúry. V tejto súvislosti cituje stanovisko súdu, podľa ktorého „v prípade trestného činu, pre ktorý je proti sťažovateľovi trestné stíhanie vedené, počíta Trestný zákon s trestom prepadnutia majetku obvineného ako s obligatórnym následkom v prípade uznania jeho viny". To platí bez ohľadu na pôvod, respektíve spôsob nadobudnutia daného majetku.
Ústavný súd pripomenul, že Trestný zákon definuje skupinu spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov, pri ktorých zákonodarca s cieľom maximalizovať výchovné a prevenčné pôsobenie na osobu páchateľa stanovil trest prepadnutia majetku ako obligatórny.
„Už uvedené skutočnosti postačujú na záver, že v prejednávanej veci ústavný súd nezistil nič, čo by sa vymykalo uvedenému testu ústavnosti," uvádza ÚŠP.
V súvislosti s otázkou primeranosti ústavný súd pripomína, že nejde o definitívny a absolútny zásah do majetkových práv sťažovateľa.
„Zmyslom zaistenia majetku je v čo najväčšej miere napomôcť reparovať škody spôsobené prípadnou závažnou, osobitne hospodárskou trestnou činnosťou. V podstate ide nie o odňatie majetku (vyvlastnenie), ale o obmedzenie dispozičného oprávnenia dotknutých osôb ako dovolený spôsob obmedzenia vlastníckeho práva," uvádza sa v uznesení súdu.
Sťažovateľ má podľa rozhodnutia naďalej postavenie vlastníka nehnuteľností, môže ich naďalej užívať. Jediným zásahom do jeho práva je to, že nemôže s nehnuteľnosťami nakladať.
Kauza „Vata" sa týka aktivít zločineckej skupiny, ktorá údajne zapájala svoje firmy a biele kone do projektov ministerstva vnútra a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Následne umelo navyšovala ceny projektov o fiktívne tovary a služby na nereálne vysoké čiastky. Nafúknuté sumy mala následne odčerpávať zo systému cez svoje firmy.
