Keď bola Kristína Kacsinecz na materskej dovolenke, zamestnávateľ jej celý čas naznačoval, že jej pôvodné zamestnanie nie je vhodné pre mamy s deťmi. Na jej mieste sa vystriedalo za tie roky viacero zamestnancov a podľa vlastných slov sa tam ani sama neplánovala vrátiť.
„Dokonca mi vedúca počas materskej posielala ukážku ponuky práce na moje staré miesto a pýtala sa ma, či neviem o niekom vhodnom,“ spomína s náznakom smiechu Kristína Kacsinecz, matka dvoch detí. Vo firme pracovala na mieste kontrolórky.
Kristína vedela, že vo firme funguje zaužívaná prax s odstupným pre čerstvé matky a rýchlo aj bývalé zamestnankyne. „Kolegyne po návrate z materskej jednoducho dostali odstupné s dôvodom, že ich miesta boli zrušené alebo obsadené. Rátala som s rovnakým scenárom,“ popisuje.
Názvy firiem nebudú v texte zverejnené, na žiadosť respondentiek z dôvodu ochrany pred stratou zamestnania a nepríjemností zo strany bývalého zamestnávateľa. Redakcia názvy firiem pozná.
Zatajujú, že majú deti, len aby získali prácu. Matky po materskej pracovný trh diskriminuje Čítajte Tesne pred koncom materskej dovolenky sa však situácia obratom zmenila. „Niekto dal z môjho miesta výpoveď a oni sa začali tváriť, že ma chcú a čakajú naspäť,“ hovorí Kristína.
Ona, samozrejme, nechcela a ani nemohla pracovať osem hodín ako predtým, s dochádzaním do Bratislavy a s dvoma malými deťmi návrat na plný úväzok neprichádzal do úvahy.
Zamestnávateľ však o polovičnom úväzku nechcel ani počuť, vraj to charakter práce nedovoľuje. Rovnako nechceli počuť ani o odstupnom. „Tvárili sa, že pokojne môžem nastúpiť. Povedali, že keď sa mi nepáči a nechcem nastúpiť, tak mám dať výpoveď,“ opisuje.
Zákon o skrátenom úväzku pritom hovorí jasne, že rodičia detí do pätnásť rokov majú právo na kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu v odôvodnených prípadoch. Zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne dôvody, ktoré musí aj písomne odôvodniť.
V článku sa tiež dočítate
- Ako vyzerá diskriminácia žien po materskej
- Prečo matky nevnímajú v zamestnaní ako odborníčky
- O čo prichádzajú firmy diskrimináciou matiek
Tradične slovensky, žena má byť doma a muž v robote
Realita na slovenskom pracovnom trhu je nastavená nemilosrdne v neprospech matiek ako Kristína Kacsinecz. Pracovné prostredie, ktoré je vedené a dizajnované mužmi pre mužov si vyžaduje absolútny záväzok a je v rozpore s potrebami pracujúcich matiek.
„Niekedy stačí taká maličkosť, ako nerobiť porady o piatej večer, keď žena bežne potrebuje ísť po dieťa do školy. Bezdetnému človeku je to jedno, ale keď zamestnávateľ nehľadí na svojich zamestnancov s rodinným životom, tak je to problém,“ tvrdí spoluzakladateľka občianskeho združenia Pracujúce mamy Tereza Miháliková.
Matky majú najväčšie starosti práve zo zladenia práce a rodiny, na druhom mieste je podľa prieskumu internetového portálu Šikovná mamina obava, že matka bude kvôli deťom v práci znevýhodnená. A nie sú ďaleko od pravdy, potenciálni zamestnávatelia najčastejšie deklarujú ako prekážku práve malé deti.
Veronika, matka dvoch dcér, ktorá je momentálne na materskej, hovorí, že to je najťažšie, keď deti ochorejú. „Pracujem na čerpacej stanici, kde nefunguje ošetrovné ani pracovné voľno pri návšteve doktora. Odpoveďou je, že si to mám nahlásiť dopredu alebo si s kolegami vymeniť zmenu,“ vysvetľuje. Trpko dodáva, že kolegovia veľmi ochotní nie sú, najmä ak ide o nočné zmeny.
Zamestnávateľ je však podľa zákona povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno v prípade ošetrovania chorého dieťaťa, ako aj jeho sprievodu na vyšetrenie alebo liečbu.
Ženy doplácajú na rozhodnutie mať deti aj z finančnej stránky. Podľa výskumu Inštitútu finančnej politiky sú reálne príjmy matiek šesť rokov po narodení prvého dieťaťa o 13 percent nižšie než rok pred pôrodom. O ďalších päť až desať rokov rodičovstvo znižuje mesačné príjmy žien približne o tretinu.
Naopak, príjmy bezdetných žien v rovnakom veku, regióne a s rovnakým vzdelaním sa za to isté obdobie viac než zdvojnásobia.
Zároveň na Slovensku stále prevláda tradičný model rodových rolí. Viac ako polovica Slovákov podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied súhlasí alebo skôr súhlasí, že muž má zarábať peniaze, zatiaľ čo žena sa stará o rodinu a domácnosť.
„Muži na rodičovskej dovolenke sú rarita. Stále v spoločnosti rezonuje, že primárne žena sa má starať o deti a tým je v poriadku, keď profesijný život posunie na vedľajšiu koľaj,“ mieni členka poradného výboru Charty diverzity Marcela Krajčová.
Rodičovská dovolenka je pritom nastavená rovnocenne pre mamy aj pre otcov. Tí sa teda môžu o dieťa po narodení starať za rovnakých zákonných podmienok ako matky a čerpať rovnaký finančný príspevok.
V roku 2022 získali otcovia aj významný prorodinný benefit. Majú nárok na 14 dní otcovskej dovolenky v období najneskôr šesť týždňov po narodení dieťaťa, keď budú dostávať vyplatené sociálne dávky. Rodičovský príspevok v tom období môžu čerpať obaja rodičia súčasne.
Nerovnosť na plný úväzok: Ženy sú podľa stereotypov predurčené sa starať, netreba ich za to platiť Čítajte Nechcela odísť, donútili ju nesplniteľné podmienky
Prieskum agentúry Ipsos z roku 2022 pre združenie Pracujúce mamy priniesol výsledky, podľa ktorých 48 percent žien sa po materskej dovolenke nevráti k pôvodnému zamestnávateľovi. Pri ženách, ktoré sú pracovne neaktívne viac ako tri a pol roka, je to až 71 percent.
Ani Veronika sa neplánuje po druhej materskej vrátiť do pôvodného zamestnania. Nevie si predstaviť, ako by fungovala s dvoma deťmi, dvanásťhodinovými službami a nočnými šichtami. Cez víkendy nočné, potom cez deň spánok a deti by nevidela aj dva dni. „Potom im chýbam,“ dopĺňa.
Kristína Kacsinecz sa rozhodla napriek neúspechu so žiadosťou o polovičný úväzok či vyrovnanie sa cez odstupné, nastúpiť po šiestich rokoch na svoje pôvodné miesto. Hneď v prvý deň nástupu jej vedúci oznámil, že ju chce poslať na trojdňovú služobnú cestu do zahraničia.
Podľa zákona však môže zamestnávateľ poslať zamestnanca na služobnú cestu len s jeho súhlasom. Výnimkou sú situácie, keď je možnosť vyslania dohodnutá v pracovnej zmluve alebo vyplýva z povahy dohodnutého druhu práce.
„Chceli mi to úplne znepríjemniť. Nedali mi skrátený úväzok, nepredĺžili mi dovolenku, vedeli, že nemám dieťa umiestnené v škôlke pre nedostatok miesta. Napriek tomu ma chceli poslať na ďalší týždeň do Prahy,“ neveriaco krúti hlavou.
V práci im ešte nič nepovedala, šla domov s tým, že si to premyslí. Vedela však, že už naozaj nemá inú možnosť, ako dať výpoveď.
Prax s odstupným či zadávaním nesplniteľných úloh pri opätovnom nástupe po materskej dovolenke sú podľa Jakuba Popíka zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva bežné praktiky. „Neviem si predstaviť, či sa dá upraviť systém tak, aby nebol zneužiteľný a nedal sa obísť presne takto,“ dopĺňa Popík.
Nedostatok flexibilných pracovných úväzkov je jeden z hlavných problémov pre ženy po návrate z materskej dovolenky. Slovensko je v ponuke polovičných úväzkov na chvoste európskych štatistík. Samotné ženy uvádzajú ako ideálny pracovný čas popri starostlivosti o malé deti práve šesť hodín.
„Ženám je často po návrate do práce z materskej jedno, čo budú robiť, len aby to bol skrátený úväzok a ony všetko stíhali. Prichádzame tak o kvalifikované zamestnankyne. Alebo sa hlásia na plný úväzok, kde potrebujú uspieť v konkurencii tých, ktorí nemali kariérnu pauzu a potrebujú si vyjednať flexibilné podmienky, ktoré vlastne v danej pozícii neboli,“ vysvetľuje Miháliková.
Pád z expertnej pozície na juniorskú. Obeta za flexibilitu
Mnohé ženy, ktoré sa rozhodnú po materskej dovolenke hľadať nové zamestnanie, môžu mať iné priority ako pred dieťaťom. Z prieskumu Iposos vyplynulo, že až 41 percent žien v bode návratu výrazne prehodnotí svoj pracovný život.
