Za prvý mesiac odpracovala Andrea Petkaničová cez osemdesiat hodín, navýšenie mzdy však dostal kolega, ktorý odrobil päť zmien. Musela absolvovať vedomostné testy, školenia, stále však nepostúpila z pozície zaúčania vyššie.
Na rozdiel od svojich mužských kolegov.
„Kolega dostal zvýšenie hodinovej mzdy za to, že sa už nezaúčal. Mne plat nezvýšili, stále som bola akoby v procese zaúčania. Po čase sa zopakoval rovnaký scenár s novým kolegom, ktorý opäť po mesiac dostal vyšší plat,“ neveriaco krúti hlavou Andrea.

Nešlo o ojedinelý prípad, v tejto pobočke reštaurácií rýchleho občerstvenia, zostávali mladé zamestnankyne na zaučení a teda s najnižším možným platom neprimerane dlho oproti zamestnaným mužom.
„Kým sme sa my dievčatá tri mesiace učili zásady správania na pracovisku, koľko času máme na prípravu jedál, či ako správne robiť burger, noví kolegovia, muži, dostávali po pár týždňoch povýšenie a vyšší plat,“ spomína Petkaničová.
Nikoho vo firme nezaujímalo, že sa im hromadili prekvalifikované zamestnankyne na učňovských pozíciách. Hlavne, že ich nemuseli adekvátne zaplatiť. Dôvodom pravdepodobne bolo, že v prevádzkach reštaurácií rýchleho občerstvenia pracujú zväčša mladí ľudia, od ktorých sa neočakáva, že by sa voči príkazom vedenia ohradili.
V článku sa dočítate:
- O koľko zarábajú ženy menej v porovnaní s mužmi na rovnakých pozíciách
- Ako na život žien vplýva neplatená domáca práca
- Prečo ženy, zarábajú vo všeobecnosti menej
- Ako sa nižšie platy žien prejavujú aj v iných oblastiach
Pre ženy je menový kurz stále nevýhodný
Na jedno euro v hrubej mesačnej mzde, ktoré zarobí muž, zarobí žena len približne osemdesiat centov. Toto „ženské euro“ drží Slovensko v rámci rovného odmeňovania na piatom najhoršom mieste medzi štátmi Európskej únie. V priemere zarobila žena podľa Štatistického úradu SR za hodinu v roku 2021 o 17,8 percent menej ako muž.
V roku 2022 pripadol Deň rovnosti v odmeňovaní mužov a žien na 4. novembra. Slovenské ženy v porovnaní s mužskými kolegami pracovali od toho dňa do konca roka zadarmo, 57 dní.
Treba však dodať, že rozdiel nerovného odmeňovania sa z roka na rok zmenšuje. Otázkou zostáva, či je to pre opatrenia zamestnávateľov, štátu, alebo ekonomickými, či pandemickými faktormi.
Najväčšie rozdiely v odmeňovaní sú podľa dát Eurostatu v sektore finančných a poisťovacích služieb a v sektore informácií a komunikácií. Ženy v týchto odvetviach zarábajú o zhruba tretinu menej.

Nižšie platové ohodnotenie žien sa vo veľkej mieri odvíja od skutočnosti, že pracujú v slabšie platených odvetviach. „Viac ako osemdesiat percent žien pracuje v oblastiach vzdelávania, administratívy či sociálnych služieb, kde aj dominujú“ vysvetľuje analytik a výskumník v oblasti rodovej rovnosti Andrej Kuruc.
Kuruc dodáva, že muži sú častejšie na lepšie platených manažérskych pozíciách, zatiaľ čo ženy zostávajú na tých nižších, menej platených postoch, aj pre rodinné povinnosti a sklenený strop. Na vyšších pozíciách sa prehlbujú aj platové rozdiely. Rovnako mávajú muži voľnejšiu ruku pri výbere pracovných povinností.
Aj Andrea hovorí o pridelených pracovných pozíciách pre ženy. „Noví mužskí kolegovia si mohli viac-menej hneď vyberať, kde chcú pracovať. Mohli upratovať, pripravovať jedlo, či byť na kase. My baby sme to dostávali pridelené,“ dodáva.
Mladým ženám zostávali tie nechcené, horšie platené a podradnejšie úlohy, ktoré muži robiť nechceli.
„Ďalším problémom, ktorý platové rozdiely spôsobuje je, že väčšinou ženy odchádzajú na materské a rodičovské dovolenky. Keď sa vrátia do zamestnania, tak väčšinou sú na rovnakej mzdovej úrovni, ako keď odchádzali na materskú napriek tomu, že mzdy sa priebežne zvyšujú. Prípadne zoberú nižšiu pracovnú pozíciu, ktorá im vyhovuje pre starostlivosť o deti,“ tvrdí Kuruc.
Doma ich čaká druhá zmena
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ženská prevaha v slabo platených povolaniach je ich vlastnou voľbou. Lenže v skutočnosti sú ženy vo veľkej miere postavené pred voľbu medzi vyššie profilovým zamestnaním a starostlivosťou o deti a domácnosť, inak povedané. neplatená práca.
Neplatená práca je termín, ktorý zahŕňa starostlivosť o deti a ďalších ľudí, domáce práce, zabezpečovanie jedla, manažment domácnosti či nakupovanie. Aj keď si tieto aktivity žiadajú veľa času a energie, ženám ich nikto nikdy nezaplatí.
Celosvetovo vykonáva neplatenú prácu až 72 percent žien v porovnaní so 7,5 percentami mužov. „Keď zrátame platenú a neplatenú prácu, tak ženy týždenne robia o 15 hodín viac ako muži. Čisto neplatenej práci sa ženy na Slovensku venujú až 38 hodín týždenne, čo je takmer druhý pracovný úväzok“ ozrejmuje Kuruc.
Na neplatenú prácu potrebujú ženy flexibilnejšiu prácu, ktorá je slabšie platená, prípadne si zamestnanie hľadajú podľa toho, či je lepšie geograficky dostupné, aby nedochádzali ďaleko. Napríklad slobodná matka Katarína Horváthová bola nútená si hľadať prácu len v hraniciach Ilavského okresu pre starostlivosť o domácnosť.
Vedela, že do práce nemôže dochádzať ďaleko, aby po práci stíhala zobrať dcéru zo Školského klubu, ísť na nákup, doma sa s malou učiť, prípadne upratať.
„V práci si paradoxne oddýchnem viac ako doma,“ prezrádza Katarína. Ide o takzvanú druhú zmenu, ktorá začína, keď sa ženy vrátia z platenej práce a doma pokračujú v tej neplatenej.