Nerovnosť na plný úväzok: Chcela kariérne postúpiť, na pohovore ich zaujímalo, prečo ona a nie manžel

„Prečo ste sa rozhodli kariérne postúpiť v našej firme vy a nie váš manžel?“ zaskočili Zuzanu v závere pohovoru. Zostala nepríjemne prekvapená, zarazená a otázke vôbec nerozumela.

V spoločnosti pracovala spoločne s manželom na pozícií telefonických operátorov v zákazníckom stredisku. Zuzana sa po čase rozhodla absolvovať pohovor na vyššiu kariérnu pozíciu supervízorky.

Na pohovor sa poctivo pripravovala, mala pripravenú sebaprezentáciu na určitý časový úsek, pretože pôvodne bol pohovor naplánovaný na hodinu. „Na poslednú chvíľu mi oznámili, že pohovor bude skrátený na necelú polhodinu. Pohovor bol ako z rýchlika, mala som minimálny priestor povedať niečo o sebe,“ vysvetľuje.

Následne prišli základné, ale paradoxne záverečné, otázky. Z dvojice organizujúcej pohovor sa spýtala na dôvody kariérneho postupy Zuzany namiesto jej muža, práve žena. „Bolo to pre mňa o to zarážajúcejšie. Spätne ľutujem, že som nezareagovala striktnejšie,“ priznáva Zuzana.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nerovnosť na plný úväzok: Ženy sú podľa stereotypov predurčené sa starať, netreba ich za to platiť Čítajte 

Celý pohovor bol z dôvodu skrátenia pre ňu od začiatku nekomfortný, táto nemiestna otázka to len dorazila. V reakcií sa zmohla len na niečo v zmysle, že u nich doma to tak majú. Dvojica vedúca pohovor sa k téme už nevrátila.

Miesto získal Zuzanin kolega. Nikto z vedenia jej viac ako tri týždne nedal vedieť, dozvedela sa to v kolektíve kolegov, keď sa daný muž už lúčil. „Mne však stále opakovali, že ešte nie je výsledok a toto určite nie je pravda,“ krúti hlavou.

Nakoniec jej poslali krátky email, že vybrali iného kandidáta a dúfajú, že sa zúčastní opäť. Bez spätnej väzby či udania dôvodu o rozhodnutí. Vo firme neskôr dala výpoveď.

Názov firmy nebude v texte zverejnený, na žiadosť respondentky pre ochranu pred stratou zamestnania jej manžela. Z rovnakého dôvodu nebude zverejnené ani jej priezvisko. Redakcia ho pozná.,

Muži si brány k vedúcim pozíciám poctivo strážia

Zuzana nepatrí medzi výnimky pri náraze žien na sklenený strop pri pokuse o kariérny rast. Sklenený strop je metaforou, označujúcej neviditeľnú bariéru, ktorá bráni ženám v kariérnom vzostupe nad určitú úroveň.

Podľa Oxfordského anglického slovníka bol termín prvýkrát použitý v roku 1984 v Adweek: "Ženy dosiahli určitý bod - nazývam to sklenený strop. Sú v hornej časti stredného manažmentu, zastavujú sa a uviaznu. "

Analýza spoločnosti Dun & Bradstreet ukázala, že nepomer žien oproti mužom na vrcholových pozíciách je výrazný. Vo vedení firiem podľa prieskumu pracuje 85 percent mužov a len 15 percent žien. Zároveň sa za posledných päť rokov počet žien vo vedení zvýšil len o 0,7 percenta.

Podľa dát Eurostatu sú ženy na manažérskych pozíciách finančne najviac znevýhodnené a zarábajú až o 31 percent na hodinu menej ako ich kolegovia.

Aj v sektoroch, kde pracujú prevažne ženy a obstojne zastupujú aj manažérske pozície, ako vzdelanie, zdravotnícke služby, sociálne služby, stále na vedúcich pozíciách sedí len jedna z troch, dominanciu držia muži.

Ženy pritom dosahujú Slovensku dlhodobo vyššie vzdelanie oproti mužom. Podľa posledného sčítania obyvateľov má vysokoškolský titul takmer o 150-tisíc žien v produktívnom veku viac ako mužov. Napríklad v Bratislavskom kraji je vysokoškolsky vzdelaná každá tretia žena.

Dôkazom, že rodová diskriminácia môže prebiť vysokoškolský titul, je aj skúsenosť vedkyne Tatiany Betákovej. Keď si robila doktorandský titul, nastúpil k ním nový kolega, ktorý rovnako tento titul ešte nemal. „Oni mu však okamžite dali plat a miesto, akoby už bol obhájený s právoplatným titulom. Dva roky pracoval na tejto pozícii bez obhájeného titulu,“ prezrádza Tatiana.

Ona si medzitým ten istý titul obhájila, bolo jej však povedané, že jej plat nezvýšia ani ju kariérne neposunú, lebo pre ňu nemajú peniaze.

Jakub Popík zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva prisudzuje nerovnosť vo vysokých rozhodovacích pozíciách najmä “gatekeeperom“, teda ľuďom, ktorí majú kompetencie vymenovať človeka do riadiacej funkcie.

„Väčšinou sú to muži, ktorí uprednostňujú iných mužov, poprípade znova úradujú predsudky, že žena bude mať rodinu, alebo nebude vedieť efektívne riadiť firmu,“ hovorí.

„Šikovná, ale hlúpa“

Problémom, prečo ženy nedosahujú vo firmách na vedúce pozície, je aj postoj slovenskej spoločnosti. Takmer polovica opýtaných sa v prieskume Slovenskej akadémie vied vyjadrila, že súhlasí, že vo všeobecnosti vedia muži riadiť firmy lepšie ako ženy.

Muži v tomto tvrdení výrazne dominujú nad ženami, súhlasí 59 percent mužov, nesúhlasí 61 percent žien. O ženských schopnostiam pritom pochybujú hlavne mladí muži vo veku od 25 do 34 rokov.

„Keď som sa snažila dostať k informáciám o výsledkoch pohovoru, na personálnom oddelení si nepamätali ani moje meno. Keď som im volala, reagovali slovami „jáj, aha, vy ste tá blondínka“. To ma firemne definovalo, že som blondínka,“ s hnevom v hlase hovorí Zuzana.

Ľudia vo všeobecnosti vnímajú pozíciu šéfa alebo nadriadeného, ako vhodnejšiu a podobnejšiu mužovi ako žene. Tento fenomén o manažérskych pozíciách sa nazýva “think manager-think male“ efekt. Ide o stereotyp, podľa ktorého sa manažérske schopnosti ľuďom automaticky spájajú s mužskými charakterovými črtami, ako súťaživosť, sebadôvera, agresivita a ambicióznosť.