Príjemný víkend! Ženy sú predurčené sa starať o svoje deti, netreba ich za to platiť, aj tak znie jeden zo stereotypov, s ktorým sa stretávajú matky. Navyše, po materskej ich na trhu práce čaká diskriminácia, nepochopenie a neistota. Reportérka denníka SME Michaela Žureková a stážistka Miloslava Némová sa zhovárali aj so ženami, ktorým napríklad odporúčali, aby na pohovoroch zatajili, že majú deti, aj s takými, ktoré po materskej prijali nižšie pozície než na akých pôsobili pred narodením detí. Popísali aj stereotypy o ženách aj to, ako vyzerá nerovnosť na Slovensku.
Režisérka a antropologička Soňa G. Lutherová niekoľko rokov pozorovala a nakrúcala rodinu, v ktorej manželka a matka dvoch detí prešla tranzíciou. Prečo to pre ňu bolo inšpiratívne, aj prečo na Slovensku potrebujeme takýto film, prezrádza v rozhovore s reportérom Danielom Bernátom.
Reportérka Kristína Kúdelová, ktorá je od začiatku festivalu v Cannes v jeho dejisku, v uplynulé dni priniesla viacero zaujímavosti, medzi inými aj reportáž o tom, ako sa slovenská rodáčka, herečka Barbora Bobuľová, pripravovala na červený koberec a uvádzať film, v ktorom hrá hlavnú úlohu a ktorý súťaží na najprestížnejšom festivale sveta.
Zatajujú, že majú deti, len aby získali prácu. Matky po materskej pracovný trh diskriminuje
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe stock)„Nikdy sa ma nik priamo neopýtal, či mám deti, ale vždy zisťovali, prečo som skončila v predošlom zamestnaní. Keďže viem, že personalisti z rôznych firiem sa navzájom poznajú, nechcela som si vymýšľať a pravdivo som odpovedala. Následne prichádzali otázky – má sa vám o deti kto postarať, keď budú choré? Ako to máte zariadené? Ak by sme vás chceli poslať na služobnú cestu, kto bude s deťmi?“ hovorí Elena Cehlárová (35), ktorá je na deti sama.
Keď si do životopisu uviedla, že posledných sedem rokov strávila na materskej s troma deťmi, neozvala sa jej žiadna firma. Len čo tento údaj zmazala, začala dostávať pozvánky na pohovory.
Od minulej jesene do februára ich absolvovala približne dvadsať. Zdalo sa jej, že vždy, keď na pohovore prišli k tomu, že je matka, tón sa zmenil a všetko smerovalo k ukončeniu stretnutia.
Až vo februári si napokon našla prácu v banke. Prešla na nižšiu pozíciu, než na akej pracovala pred narodením detí.
Jej prípad ilustruje výsledky reprezentatívneho slovenského prieskumu, ktorý nedávno uskutočnila 365.bank v spolupráci s agentúrou 2muse. Ukázal, že dve pätiny žien zarábajú po nástupe do práce po materskej menej.
Režisérka Lutherová nakrútila rodinný príbeh o tranzícii: Chcela som, aby film vyšiel ešte pred voľbami
Soňa G. Lutherová. (zdroj: SME/Marko Erd)"Chceme osloviť ľudí, ktorí možno majú o téme tranzície len akúsi hmlistú predstavu a môžeme im príbeh sprostredkovať takým spôsobom, že nadobudnú pocit empatie," hovorí režisérka a antropologička SOŇA G. LUTHEROVÁ o svojom filme Šťastný človek.
V centre autorkinej pozornosti je Marvin. „V ideálnom svete by som sa narodil ako chlap,“ hovorí. Narodil sa však v ženskom tele a stal sa manželkou i matkou dvoch detí. Až potom prišlo rozhodnutie, že podstúpi operáciu a hormonálnu terapiu. Lutherová sa snaží dopátrať aj, ako to celé vníma jeho manžel Ivan a čo očakáva. Popritom stále "beží" aj ich každodenný rodinný život a starostlivosť o deti.
Ako sama hovorí, nakrúcanie ju ovplyvnilo mnohými spôsobmi. V prvom rade ľudsky. „Bolo pre mňa veľmi inšpiratívne byť súčasťou Marvinovej tranzície. Veľa mi to dalo v mojom vlastnom rozmýšľaní o tom, čo to znamená byť v manželskom vzťahu, v dlhodobom vzťahu, byť rodičom... Podnetný bol Ivanov rešpektujúci prístup k Marvinovi, jeho rozvážnosť, aj Marvinova nezdolnosť,“ hovorí v rozhovore pre SME.
Súčasne si priala, aby jej film uvideli slovenskí diváci ešte pred blížiacimi sa voľbami. „Chcela by som prispieť k tomu, aby sa spôsob, akým sa o tejto téme na Slovensku rozprávame, zmenil. Počas nakrúcania som preto veľmi zvažovala, ako príbeh uchopiť, kde sú pre mňa etické hranice, do čoho ešte idem a do čoho už nie. V príbehu sme sa však sústredili na to, čo vnímam ako podstatu – rodinný život,“ opisuje. V slovenských kinách sa jej dokumentárny film začne premietať 21. septembra 2023.
V izbe herečky v Cannes: Pomohlo mi všetko, čo ma na Slovensku naučili, vraví Barbora Bobuľová
Barbora Bobuľová v Cannes. (zdroj: TASR/AP)Tento rok už po červenom koberci festivalu v Cannes kráčali predstaviť svoj súťažný film herečky Scarlett Johansson, Natalie Portman, Julianne Moore, v stredu večer bola na rade Barbora Bobuľová.
Osud to zahral tak, že rodáčka z Martina už vyše dvadsať rokov žije v Ríme. Pracuje s najväčšími hviezdami talianskej kinematografie a prežíva s nimi vzrušujúce chvíle, keď je celý filmový svet sústredený na jednom mieste a v jednom čase.
Stalo sa to aj teraz, keď jej legendárny režisér Nanni Moretti zveril úlohy idealistickej komunisticky v novom filme Svetlé zajtrajšky.
Keď nám Barbora Bobuľová dvere svojej izby v hoteli Gray Albion otvorila, bolo pol šiestej. O štyri hodiny neskôr mala byť pripravená na sviatočný výstup ku kinosále. Pred desiatkami kamier a fotografov.
„Ešte som si na tridsať minút zdriemla a dala som si sprchu,“ hovorila a s ľahkosťou stúpala bosými nohami po koberci. Varila čaj a svoje čierne šaty odsunula na okraj okna, „aby nebránili výhľadu“.
Keď si potom sadla do kresla, začala myslieť na to, čo pre ňu táto chvíľa znamená.
Lekári sa jej báli dotknúť. Bardot sa po otrasnom zážitku viac do Cannes nevrátila
Brigitte Bardot. (zdroj: Guardian)K najväčším hviezdam aktuálneho ročníka festivalu v Cannes patria americkí herci Michael Douglas, Robert De Niro a Jane Fonda, ktorá tu má dokonca v pláne masterclass.
Viacerých pri tom asi napadne otázka, prečo tu nie je aj Brigitte Bardot. Jej mladšia kolegyňa Catherine Deneuve sem chodí pravidelne. Nemá vari Brigitte Bardot s festivalom také dobré vzťahy?
Nie, vo vzťahu s vedením festivalu nie je problém. Brigitte Bardot sa prosto v roku 1967 rozhodla, že už do Cannes nikdy nepríde.
Bežní návštevníci, novinári a fotografi sa tlačili a vešali, kde sa dalo. Čoskoro ich počet prevýšil počet strážcov zákona a filmovú akciu roka nahradila akcia policajná.
Boli nesvojprávne a bohaté, súce na sobáš. Zabili sa samy, vravela polícia, keď ich našla mŕtve
Robert de Niro a Leonardo DiCaprio vo filme Martina Scorseseho Killers of the Flower Moon. (zdroj: FDC)Keď režisér Martin Scorsese stúpal minulú sobotu večer po červenom koberci v Cannes, bol obklopený Robertom De Nirom a Leonardom DiCapriom.
Historické. Výnimočné. Neopakovateľné, písali titulky miestnych médií o stretnutí troch legiend. No po Croisette sa v tej chvíli prechádzali aj iné skupinky, ktoré chceli fotografi zaznamenať.
Vo farebných kostýmoch a pierkach sa na premiéru filmu Killers of The Flower Moon prišli pozrieť potomkovia Indiánov.
Diváci vedeli, že to nebude nebude ľahká projekcia. Minutáž filmu je tri hodiny a dvadsaťšesť minút. Od prvej do poslednej minúty sa však takmer nikto nepohol, nemukol ani predčasne neodišiel. Martin Scorsese priniesol veľký, neznámy a vo svojej podstate otrasný príbeh.
Tom Hanks si vyskúšal „úlohu“ spisovateľa. Nie je to na Oscara, ale ani na posmešnú Zlatú malinu
Tom Hanks na aktuálnom ročníku festivalu v Cannes. (zdroj: TASR)Tom Hanks je na scéne už viac ako štyri dekády, hral v zhruba osemdesiatich filmoch a je stále populárny, hoci tento rok získal aj svoju prvú anticenu Zlatá malina. Držiteľ dvoch Oscarov chce najnovšie dokázať, že ovláda aj iné umenie ako herectvo. Umenie písať.
Najnovšia kniha mu vyšla tento mesiac a vyslúžila si zmiešané reakcie. Hanksa to však nezaskočilo, herectvo ho za tie roky naučilo prijímať kritiku.
Svoj román obsadil postavami, ktoré možno sú inšpirované skutočnými osobnosťami filmového sveta, ale nenesú ich mená. Takže netreba očakávať žiadny klebetník.
Bozky na ústa považujú za hlúposť. Niektoré kultúry si obhrýzajú mihalnice
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Jedna skupina antropológov zastáva názor, že bozkávanie je inštinktívne, veď ho vidíme aj u šimpanzov. Iní ho považujú za naučené správanie, čomu nahráva aj fakt, že bozk nie je vo všetkých ľudských kultúrach zdrojom rozkoše, vyjadrením lásky či predohrou pred milovaním.
Z domnienky, že bozkávať sa ľudia naučili, sa vynára jedna zaujímavá otázka: kedy sa odohral vôbec prvý bozk v ľudskej histórii?
Vtáčí spev dokáže pomôcť nášmu duševnému zdraviu. Oplatí sa ho počúvať aj cez slúchadlá
Ilustračné foto. (zdroj: Ľubo Ondráško)Chcete zlepšiť svoje duševné zdravie? Začnite si všímať vtáctvo.
Dve štúdie uverejnené minulý rok v časopise Scientific Reports ukázali, že pozorovať alebo počúvať vtáky môže napomáhať našej duševnej pohode. Výskumy neustále dokazujú, že častejší kontakt a interakcia s prírodou sa spájajú s lepším zdravím tela aj mozgu.
Vtáky sa javia ako špecifický zdroj týchto liečivých účinkov. Sú takmer všade a poskytujú spôsob, ako nás spojiť s prírodou - a aj keď sú ukryté v korunách stromov alebo v podraste, stále môžeme nachádzať potešenie v ich speve.
Kultúrne tipy
Divadelníci z Národnej umeleckej univerzity George Enescu v Bukurešti prinesú do Bratislavy Hamleta. (zdroj: Istropolitana)Začína sa Medzinárodný festival divadelných vysokých škôl Istropolitana. Bude sa opierať o tému hľadania identity. Prinesie autobiografickú inscenáciu o Bukowskom, výpoveď o stave dnešnej generácie, aj spomienky na socializmus.
Víkendový recept
Nepečený jahodový zákusok s mascarpone. (zdroj: Tortyodmamy.sk | Kamila)Poháre, torty, sorbet aj šalát. Ponúkame vám dvanásť inšpirácií na nepečené jahodové dezerty.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
