BRATISLAVA. Mimoriadna schôdza Národnej rady k balíku nedorokovaných zákonov nebude. Poslanci ani v utorok dopoludnia neboli uznášaniaschopní.
O legislatívnych návrhoch by sa tak malo rokovať na ďalšej riadnej schôdzi, ktorá sa má začať 13. júna.
Problematický Tarabov návrh
Mimoriadnu schôdzu poslanci neotvorili dvakrát. Prvý raz sa prezentovalo len 56 poslancov. Druhýkrát 66. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 76 poslancov.
Poslanci hnutia OĽaNO a priatelia pôvodne požiadali o zvolanie mimoriadnej 92. schôdze so zvyšnými bodmi programu 90. riadnej parlamentnej schôdze.

Strany SaS a Demokrati však poukázali na to, že do schôdze je zaradený aj návrh nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chce "prakticky zrušiť špeciálnu prokuratúru."
Klub OĽaNO následne svoj návrh stiahol a prišiel s novým návrhom programu, ktorý obsahuje len materiály z dielne OĽaNO a nedorokované vládne návrhy.
Mimoriadnu 93. schôdzu sa nepodarilo otvoriť ani v pondelok. Prvýkrát sa prezentovalo 70 poslancov, druhýkrát 68.
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič v pondelok na tlačovej konferencii obvinil strany Sloboda a Solidarita, Demokrati a Progresívne Slovensko, že sa „spolčili s mafiou a fašistami“ a tým, že neumožnili otvorenie schôdze, prekonali aj expremiéra Vladimíra Mečiara.
Podľa neho tieto strany ukázali, že si nectia slobodu a demokraciu. Líder Hlasu Peter Pellegrini povedal, že čím menej bude parlament do volieb zasadať, tým lepšie pre Slovensko. Predseda Smeru Robert Fico sa vyjadril, že tu nie sú na to, aby rokovali výhradne o návrhoch OĽaNO.
Saska podporí zmenu paragrafu 363
Predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Anna Zemanová je toho názoru, že neprerokované novely zákonov v prvom čítaní bude v tomto volebnom období ešte možné schváliť.
„Keď novely zákonov prejdú do druhého čítania na júnovej schôdzi, je možné sa dohodnúť na ,balíkoch návrhov´, ktoré prejdu. Obratom by sa po júnovej schôdzi zvolala mimoriadna schôdza s vybranými zákonmi a budú schválené," myslí si.
Dodala, že ide najmä o protikorupčný balík návrhov, ktorý zahŕňa napr. zmenu paragrafu 363. Ako ďalej pre médiá uviedla, tento návrh SaS podporí.

S rovnakým postupom o zvolaní mimoriadnej schôdze súhlasí aj predseda Demokratov Eduard Heger. „Sme ochotní podporiť dobré návrhy. Tak isto, ako sa teraz zvolala mimoriadna schôdza, tak sa dá zvolať aj ďalšia," uviedol pre médiá.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová tvrdí, že prerokovať všetky návrhy zákonov je výsadou parlamentnej demokracie. „Ak poslanci nesúhlasia s návrhmi zákonov, majú jednoduchú možnosť - zahlasovať proti. Blokovať schôdzu a nedovoliť, aby sa zákony prerokovali, považujem za absolútne popretie parlamentnej demokracie," myslí si Remišová. Ako ďalej pre médiá dodala, každé zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej sa prerokujú užitočné návrhy pre ľudí, podporí.
Reakcia Matoviča
Ďalších 24 hodín poslancom z demokratickej časti politického spektra „nedolialo" svedomie, povedal líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.
„Ani Mečiar ani raz neurobil to, že by nechal rokovať svojich kolegov o 40 návrhoch či novelách zákonov, prebehli by komplet rozpravy a na konci by zneužil svoju moc a väčšinu v parlamente, že by zablokoval hlasovanie o týchto návrhoch. A dupľom s tým, že tak znemožňuje možnosť prijatia týchto zákonov počas konkrétneho volebného obdobia," uviedol Matovič.
Dodal, že na mieste spomenutých strán by sa hanbil. Aktuálne nevedel povedať, či hnutie bude iniciovať ďalšiu mimoriadnu schôdzu, v prvom rade sa musia poradiť v rámci poslaneckého klubu.
Zároveň neakceptuje výhovorky, že keď rozhodne väčšina v parlamente, automaticky je to demokratické. „Automaticky, keď väčšina rozhoduje, každé to rozhodnutie je demokratické? Keď väčšina, 95 percent ľudí vo fašistickom Nemecku súhlasila s vraždením Židov v referende, tak to bolo demokratické?," spýtal sa líder OĽaNO.
Matovič tvrdí, že mimoriadna schôdza v lete je jedna z možností, ktorú zvažujú. „Samozrejme, videli ste, ako pristúpili naši kolegovia k reparátu a neboli ochotní zvolať mimoriadnu schôdzu. Verte tomu, že nebudú ochotní zvolať mimoriadnu schôdzu niekedy v lete. Už dopredu viem, že to dopadne tak isto," skonštatoval.
Kollár čaká ďalšie pokusy
Bolo by rozumné, aby tí, ktorí chcú otvoriť mimoriadnu schôdzu či prijať nejaký zákon, pred tým rokovali naprieč parlamentom, myslí si predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina).
Podľa neho sa vedelo, že 240 zákonov, ktoré mali byť prerokované na májovej schôdzi, sa nedá na jednej schôdzi prerokovať. Uviedol to v relácii televízie Ta3 Tak takto?!.
Predseda zákonodarného zboru predvída i ďalšie pokusy o otváranie mimoriadnych schôdzí a v lete neočakáva utlmenie týchto snáh.
Predseda parlamentu si nemyslí, že na júnovej schôdzi sa nájdu hlasy na prijatie kontroverzných návrhov zákonov, napríklad 500-eurovej odmeny za voľby. Doplnil, že za takéto návrhy nemienia hlasovať.
„Ja si myslím, že emócie boli už dosť vybičované a je fajn, že ideme do leta a politické strany sa budú venovať kampani," vraví Kollár.