Za vlasť život vďačne obetujem, recitovali za Tisa. Terčom propagandy sú v dnešnom Rusku už škôlkari

Boli prázdniny 1941. Hitler bojoval proti svetu a na fronte útočili spoločne s nacistami aj slovenskí vojaci. Tábor detí z Hlinkovej mládeže (HM) na Orave navštívil 23. augusta šéf slovenskej propagandy Jozef Tido Gašpar spoločne s hlavným veliteľom HM Alojzom Mackom.

Maličké deti pred nimi mašírovali ako praví vojaci, v rukách mali drevené makety pušiek a na hlavách vojenské čiapky z papiera. Ukazovali, ako vedia zacieliť puškou. Popri tom im húdli básničky, aké je správne milovať vodcu Jozefa Tisa, útočiť na nepriateľa a napokon šťastne padnúť za kolaborantský režim.

Indoktrinácia detí propagandou však nefungovala len počas druhej svetovej vojny v krajinách fašistickej aliancie. V súčasnosti naberá na sile v Rusku. Už škôlkarom predkladajú básničky o tom, že Rusko je jediná správna krajina, všade naokolo sú nepriatelia a zneužívajú ich v kampaniach na podporu vojny na Ukrajine.

Šéf slovenskej propagandy Jozef Tido Gašpar na návšteve tábora HM na Orave v auguste 1941. (zdroj: Slovenský národný archív v Bratislave, Slovenská tlačová kancelária)

Som Slovák maličký, i život vďačne obetujem

„Som hrdý na rod môj, som jeho verný syn, a keď ma požiada, i život zaň složím. Som Slovák maličký, ale vlasť milujem - a za ňu i život vďačne obetujem,“ stojí v básni nazvanej Najmenší vojak. Určená bola slovenským deťom od šiestich rokov a pochádza z čias vojny. V podobnom duchu je aj ďalšia báseň: "Sme len malí, dozaista, lež Slováci od rodu, a keď treba i s Vami sa za vlasť dáme k pochodu."

Autorom veršov bol príležitostný básnik a katechéta na dievčenskom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi František Hadri-Drevenický. Podobných básní napísal viacero. Malých bojovníkov v nich žehná „Boh aj vodca“, v rukách držia „svätú zbraň“ a kto nechce zomrieť za vlasť, je „škodca“ a „zbabelec i zlosyn“.

Nebol však jediný.

Činili sa ďalší účeloví autori, učitelia, kňazi, ale aj známi poeti.

Propagandistická báseň od Františka Hadri-Drevenického. (zdroj: Univerzitná knižnica v Bratislave)

Napríklad básnik katolíckej moderny Svetloslav Veigl veršoval v časopise HM Nová mládež: "Hotuj sa, mládež Hlinkova, na pochod ku hraniciam, kto seba v muža vychová, udatne brániť sa," a položil si aj rečnícku otázku, obligátnu v totalitnom režime, kde život človeka - aj dieťaťa - má pramalú cenu: „Kto život za vlasť nebojí sa položiť?“

Propagandistické verše napĺňali mládežnícke časopisy, recitovali sa v triedach, na besiedkach, ale aj sa zhudobňovali a slúžili deťom pri pochodovaní. Dostali sa aj do spevníkov, čítaniek a školských osnov.

Viacerí slovenskí umelci ospievali Hlinkovu gardu, Tisa a vojnový režim, takisto skladali verše aj pre háemistov, ako sa slangovo nazývali deti v HM.

Valentín Beniak napísal deťom bojový pochod, aby si „priložili k lícu zbraň“ a katolícky básnik Rudolf Dilong zložil pre najmenšie deti verše: „Pochodom vchod, napred vĺčatá! Cesta naša, cesta usmiata! Smelo chlapci, my sme mladý rod! Vĺčatá, pochodom vchod! Na stráž!“ V inom pochode otvorene hlásal militarizmus: „My sme vojsko vlasti, mládež Hlinkova, z nás si silné vojsko národ vychová. Za vlasť milú biť sa budeme, za slobodu drahú v boji umreme.“

Pre zväčšenie klinite sem. (zdroj: Univerzitná knižnica v Bratislave)

Chystáme sa od malička

Veršíky neboli jedinou indoktrináciou. Na spomenutých fotografiách z tábora HM na Orave mali deti drevené makety pušiek, na Dni detí HM v Bratislave v júni 1940 mali na nich upevnené aj napodobeniny bodákov a mierili nimi na pomyselný terč. Dobové zábery ukazujú aj trénovanie streľby zo skutočných zbraní pod dozorom inštruktorov. Školopovinné deti čakajú v rade, aby si vystrelili.

Minister vnútra Alexander Mach pri návšteve nemocnice v Prešove. (zdroj: Nový svet č. 50/1940, Univerzitná knižnica v Bratislave)

Na inej fotografii minister vnútra Alexander Mach navštevuje nemocnicu a zdraví batoľa. Fotograf batoľa odfotil tak, že pôsobí, že aj ono hajluje.