Prezidentka otvorila samit Bukureštskej deviatky, vyzvala na podporu Ukrajiny

BRATISLAVA. Lídri krajín Bukureštskej deviatky (B9) potvrdili neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

Považujú to za jedinú cestu, ako v Európe obnoviť mier a poriadok založený na pravidlách.

Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia prezidentov B9 prijatého na utorkovom samite tohto zoskupenia v Bratislave.

Informoval Martin Strižinec, hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej.

Summit prezidentov krajín Bukureštskej deviatky (13 fotografií)

Odsúdenie ruskej agresie a výzva Bielorusku

Krajiny B9 dôrazne odsúdili nelegálnu vojnu proti Ukrajine. "Ukrajina má legitímne právo na obranu proti tejto agresii v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty OSN," zhodli sa lídri.

Moskvu vyzvali, aby zastavila útoky na ukrajinské civilné obyvateľstvo a infraštruktúru i deportácie detí a sexuálne násilie páchané počas konfliktu na Ukrajine. Požadujú tiež, aby Rusko bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z ukrajinského územia.

Podľa lídrov B9 musí byť tiež vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za agresiu a vojnové zločiny spáchané na ukrajinskom území. Prezidenti sa zhodli, že Ukrajinu budú naďalej podporovať vojensky, finančne i humanitárne, kým to bude potrebné - aby dosiahla prímerie za podmienok, ktoré si sama určí. Na Rusko chcú krajiny B9 naďalej vyvíjať medzinárodný tlak vrátane ekonomických sankcií.

Bielorusko vyzvali, aby prestalo podporovať ruskú agresiu na Ukrajine. "Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej. Záväzok Severoatlantickej aliancie chrániť každý centimeter územia spojencov a voči článku 5 je neochvejný," uviedli lídri vo vyhlásení.

Očakávania od júlového summitu

Od samitu NATO vo Vilniuse očakávajú ďalšie posilnenie spojeneckej obrany na východnom krídle NATO s cieľom odstrašiť akúkoľvek agresiu. V záujme posilnenia východnej hranice Aliancie kladú dôraz na posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany na rotujúcom a pretrvávajúcom základe.

Lídri krajín B9 poukázali aj na bezpečnostnú hrozbu hybridných útokov. Taktiež podporujú euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a rozhodnutie z roku 2008 o tom, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. Očakávajú, že na júlovom samite NATO vo Vilniuse bude spustený nový politický formát, ktorý povedie Ukrajinu k členstvu v Aliancii vtedy, keď to podmienky dovolia.

Krajiny B9 sa tiež spoliehajú na to, že Čína bude zodpovedne konať v pozícii stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Akékoľvek poskytnutie smrtiacej pomoci Rusku zo strany Číny by podľa nich bolo neprijateľné a len by predĺžilo trvanie konfliktu na Ukrajine.

Prioritou Slovenska je protivzdušná obrana

Prioritou Slovenska je vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO, uviedla prezidentka Čaputová.

Prezidentka povedala, že cieľom všetkých lídrov B9 je mier v Európe, ktorý ohrozuje ruská agresia na Ukrajine. Podľa jej slov je na posilnenie bezpečnosti potrebné urobiť všetky kroky, ktoré povedú k bezpečnosti občanov Slovenska.

Lídri krajín Bukureštskej deviatky podľa Čaputovej nepovažujú možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii za rozpínanie NATO smerom k Rusku, ale za poskytnutie záruk existujúcim členom Aliancie, že Rusko svojou rozpínavosťou nepohltí ďalšie štáty vo svojom susedstve.

Prezidentka pripomenula, že Ukrajine členstvo v NATO prisľúbili už v roku 2008, takže nejde o novú vec. Krajiny B9 sú podľa nej za to, aby sa posilnili politické vzťahy s Ukrajinou.

Cieľom bratislavského samitu B9 bolo dohodnúť sa na spoločnom postupe krajín východného krídla Aliancie pred samitom NATO vo Vilniuse, uviedla prezidentka.

Dodala, že lídri na Bratislavskom hrade diskutovali aj o vývoji vojny na Ukrajine a je rada, že im aktuálne dianie priblížil i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa k nim pripojil prostredníctvom internetu.

Bukureštská deviatka je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patrí Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

Na Bratislavský hrad okrem lídrov týchto krajín prišiel aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bulharsko zastupuje viceprezidentka Iliana Jotová.