„Pacientov vyšetrujem v rôznych regiónoch Slovenska a vidím zmenu. Pred niekoľkými rokmi som mal ľudí alergických na ambróziu iba z južného Slovenska, dnes ich vídame aj v severnejších častiach našej krajiny. Vplyvom globálneho otepľovania sa rastliny posúvajú do vyšších geografických pásiem,“ začína svoje rozprávanie alergológ a imunológ Miloš Jeseňák.
Zrejme by ste nepovedali, že lekári a lekárky sa o klimatickej zmene rozprávajú často. No v alergológii to tak je. Jej vplyvy totiž denne vidia vo svojich ordináciách, hovorí Jeseňák.
Potvrdzuje to aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá varuje, že v Európe v najbližších rokoch pribudne respiračných ochorení, ktoré sú zapríčinené zvýšenou koncentráciou prízemného ozónu, prachových častíc v mestách a tiež zmenami v distribúcii peľových alergénov.
Jeden z piatich v ambulancii
Slovenský Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že v roku 2018 navštívil s alergiou lekára každý piaty Slovák. Analýza hovorí o epidémii alergických ochorení – v industrializovaných krajinách trpí na alergickú nádchu 25 až 40 percent všeobecnej populácie a na alergickú astmu 20 percent ľudí.
„Zároveň pribúdajú nové typy alergií na alergény, ktoré boli pred desaťročiami úplne neznáme. S prejavujúcou sa zmenou klímy je preto možné v budúcnosti predpokladať ďalšie zhoršovanie situácie,“ uvádzajú v analýze. Alergológ Miloš Jeseňák dodáva, že za „epidémiou alergických ochorení“ stojí aj strava, celkové znečistenie prostredia, životný štýl, stres, UV žiarenie a ďalšie faktory, ktoré sprevádzajú aj klimatickú zmenu.
Kalendár už neplatí
Keď sa v Svetovej zdravotníckej organizácii pýtali európskych štátov na to, aké najväčšie riziká prináša zmena klímy, medzi nárastom teploty a vlnami horúčav odznelo aj predlžovanie peľovej sezóny približne o 10-11 dní.
Ide o celosvetový problém. Nedávna štúdia z Ameriky odhaduje, že ak bude svet naďalej vo vysokej miere produkovať emisie oxidu uhličitého z dopravy, elektrární a iných zdrojov, Spojené štáty budú v tomto storočí čeliť nárastu peľu o 200 percent. „Peľová sezóna sa začne na jar až o 40 dní skôr a podľa tohto scenára bude trvať až o 19 dní dlhšie ako dnes,“ píšu autori.
Netreba čakať na budúce scenáre, peľová situácia sa zhoršuje už dnes. Štúdia, ktorá skúmala Severnú Ameriku v období od roku 1990 do 2018 jasne hovorí, že peľová sezóna začala o 20 dní skôr a koncentrácia peľu vo vzduchu stúpla o viac než 20 percent.
Podľa alergológa sa globálnym otepľovaním celkovo mení sezóna, keď je dostatočne teplo na to, aby sa rastliny vypelili. To znamená, že sa nielen predlžuje sezóna, no posúva sa aj v roku do včasnejších období.
„Kedysi sa trávová sezóna štandardne začínala v máji, ale teraz už trávy bežne kvitnú na konci apríla. Rovnako je to v prípade iných alergénov, breza začína bežne vo februári, kedysi sa však vypelila na konci marca,“ hovorí Jeseňák.
Napríklad peľ liesky a jelše zachytávame už koncom januára. „Alergici na liesku majú síce ťažkosti 2-3 týždne v roku, potom sa majú väčšinou fajn. Keď ich teda chytí alergia v januári, často si ju zamieňajú s infekčnou nádchou. Lieska kvitne, keď je okolo 0 stupňov Celzia, pri dnešných zimách prakticky kvitne aj keď máme okolo seba ešte pozostatky snehu,“ vysvetľuje lekár.
Z dvoch mesiacov polrok
Alergológ v rozhovore hovorí, že má mnoho pacientov, ktorí dlhé roky odmietajú systematickú a príčinnú liečbu a len raz za rok si dajú predpísať liek, prípadne sprej do nosa, a popritom si ešte kúpia voľnopredajné lieky v lekárni.
„Dnes však vieme vyliečiť pacientov takzvanou alergénovou imunoterapiou. To znamená, že pacientom podávame alergén v presnom množstve tri roky pravidelne, aby si na to imunitný systém navykol. Oni si však povedia, že si nebudú tri roky dávať niečo pod jazyk alebo chodiť na injekcie, a odrazu vidíme, ako im pribúdajú nové alergény. Zrazu nemajú ťažkosti iba dva mesiace, ale majú ťažkosti pol roka, pretože sú alergickí na nejaký iný alergén,“ hovorí doktor Jeseňák.
Deti, ktoré nie sú od hliny
Niektoré imunologické fenomény sa viažu na zmenu nášho životného štýlu. Staviame mrakodrapy, z vidieka sa sťahujeme do miest. A prichádzame tak o „starých priateľov“ – mikroorganizmy, ktoré pozitívne vplývajú na naše zdravie.
Dieťa žijúce v sterilnom meste podľa odborníka nie je vystavované prirodzeným a prospešným baktériám či iným mikrobiálnym vplyvom z prostredia. To môže spôsobovať vyššiu chorobnosť a častejší vznik alergických ochorení, neznamená to však, že dieťa z dediny nemôže ochorieť alebo nemať alergiu.
Odborník potvrdzuje, že celkovo pribúdajú detskí pacienti v alergo-imunologických ambulanciách. „Klasická alergická nádcha – kedysi si nepamätám dvoj- či trojročné dieťa, ktoré by malo peľovú alergickú nádchu a dnes také deti bežne liečime,“ dodáva Miloš Jeseňák.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Beata
Balogová
