"Štyridsať rokov som bývala s rodinou v panelovom dome. Bola som presvedčená, že musím bývať v panelovom dome, aby som si vedela vyskúšať podmienky na vlastných skúsenostiach a len vtedy môžem pôsobiť v procese ich obnovy. Keby som bývala v rodinnom dome, nemôžem sa porovnávať s obyvateľmi bytových domov, mať ich pocity a pri obnove budov zohľadniť názory týchto ľudí," hovorí profesorka ZUZANA STERNOVÁ.
Odborne sa venuje najmä obnove existujúcich budov, tepelnej ochrane a energetickej hospodárnosti budov. Na tieto témy je aj autorkou knižných publikácií. Hovorí, že ju volajú aj "matka zatepľovania".
Je riaditeľkou Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o., ktorý s účinnou spoluprácou vlastníkov bytov v paneláku na bratislavskom sídlisku v Devínskej Novej Vsi realizoval holistický projekt obnovy až na budovu s takmer nulovou potrebou energie. V rozhovore hovorí o tomto projekte aj o tom, prečo sa podľa nej už na Slovensku nezopakuje.
V rozhovore sa dočítate:
- ako vznikol projekt ultranízkoenergetickej obnovy domu v Devínskej Novej Vsi a prečo išli nad rámec toho, čo zákon požaduje
- ako tento projekt inteligentne pracuje s energiami
- koľko energie sa podarilo na konci usporiť a aká je návratnosť projektu
- prečo už takýto projekt na Slovensku nejde zopakovať
- aké má profesorka Sternová rady pre obyčajných ľudí ohľadom spotreby energií
Hovoríte o sebe, že máte k panelovým domom vrelý vzťah. Prečo?
Spomínam na prednášku môjho profesora ešte v druhom ročníku na vysokej škole. Bolo to v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Povedal nám vtedy, samozrejme, že si budeme hovoriť aj o panelovej výstavbe, ale povedzme si, tak ako to je, pre tých druhých stavajme takéto domy, ale my bývajme v tehlových. Nikdy na toto vyjadrenie nezabudnem.
Som generácia stavebných inžinierov, ktorá profesionálnu činnosť vykonávala v období, keď už bola rozvinutá panelová výstavba. Celý život robím v oblasti tepelnej ochrany budov vrátane zatepľovania, ale moja prvá pracovná cesta bola do panelárne v Dunajskej Strede.
Panelovú výstavbu, ktorá priniesla bytové domy s komfortom vďaka zásobovaniu teplom a teplou vodou, považujem za veľmi pokrokovú a proľudskú.
Z technického pohľadu dneška ju považujem za holodomy, s ktorými sa však dá urobiť nesmierne mnoho pri realizácii zámerov na šetrenie energie.
Viedli ste vôbec prvý projekt zatepľovania panelového bytového domu na Slovensku.
Áno, v roku 1991 sa začala na Slovensku podpora výskumu v oblasti "znižovania spotreby energie pri prevádzke budov".
Projekt na bratislavských Kramároch bol prakticky výskumné zadanie. Prvýkrát sa uplatnilo celoplošné zateplenie obvodových plášťov desiatich bytových domov s 332 bytovými jednotkami.
Nemala som sa koho pýtať, ako čo robiť, dovtedy skúsenosti neboli. Bol to projekt dosiahnutia úrovne nízkoenergetickej obnovy budovy.
Uplatnenými opatreniami sa znížila spotreba energie na vykurovanie meraná v kotolmi o 37,1 percenta.
Potom prišli ďalšie projekty so zameraním aj na zistenie a odstraňovanie systémových porúch bytových domov a ďalšie znižovanie potreby tepla a energie v budovách.
Vždy išlo o uplatnenie výsledkov výskumu a ich overenie na existujúcich budovách.
Pri poslednom z pilotných a demonštračných projektov v Devínskej Novej Vsi sme už navrhovali opatrenia na dosiahnutie ultranízkoenergetickej úrovne výstavby. Odborne išlo o mimoriadnu širokospektrálnu skúsenosť. Prejavila sa tam spolupráca obyvateľov tak, ako by to malo byť vrátane podpory starostu mestskej štvrte.
Pohľad na obnovený dom v Devínskej Novej Vsi. (zdroj: Matej Salát)Typovo aký bytový dom to bol, kedy bol postavený a koľko v ňom je bytov?
Bol to "klasický" panelák, aká poznáme aj z bratislavskej Petržalky. Bytový dom bol postavený v stavebnej sústave P 1.14, tzv. siedma päťročnica, s vrstveným obvodovým plášťom so zabudovaným penovým polystyrénom. Radový dom.
Do projektu sa zapojili dva vchody strednej sekcie, spolu 42 bytov. Dom bol postavený v roku 1988 a má osem podlaží. Keď sme projekt realizovali, bývalo v ňom asi 120 obyvateľov.
Obnova sa začala v septembri 2015 a kolaudácie boli v decembri 2015, najmä stavebná časť, a v marci 2016 obnova technických systémov vrátane obnoviteľných zdrojov energie.
Čo všetko sa v dome obnovilo?
