Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Samozrejme, Spojené štáty ani nikto iný nedokáže zakázať Británii či iným krajinám, aby sa rozhodli vyslať svoje vojská na Ukrajinu. Politický tlak, aby tak nerobili, by bol však veľmi silný,“ hovorí poslanec TOMÁŠ VALÁŠEK (Progresívne Slovensko).
Skaza po zničení Kachovskej priehrady na Ukrajine je obrovská. Organizácia Spojených národov (OSN) upozorňuje, že bezprostredne ohrozených je asi 16-tisíc ľudí, no škody môžu zasiahnuť aj státisíce. Deštrukcia vodnej priehrady podľa Inštitútu pre štúdium vojny výrazne zmení podobu frontu v Chersonskej oblasti.
Tomáš Valášek
- je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom Progresívneho Slovenska,
- do parlamentu sa dostal na kandidátke Za ľudí,
- v rokoch 2013 – 2017 bol veľvyslancom na Stálej delegácii Slovenska pri NATO,
- magisterský titul z medzinárodných vzťahov má z George Washington University a bakalársky titul zo žurnalistiky z University of Georgia v USA.
Povedali ste, že vyhodiť do vzduchu priehradu a ohroziť mestá a dediny plné civilistov je terorizmus. Verbálne tomu rozumiem, ale čo s tým v praxi?
V praxi treba pokračovať v tom, čo robíme už rok a pol. To je pomoc Ukrajine. Nielen humanitárna a finančná, ale aj vojenská. Obetiam agresie nepomôžu teplé slová a deky. Potrebujú reálnu pomoc, aby sa dokázali proti ruskej agresii brániť.
Zatiaľ nevieme definitívne, kto priehradu odpálil, možných vysvetlení je viacero. Treba sa však spýtať, prečo by ukrajinská strana vyhodila do vzduchu priehradu, ktorá zaplaví ich územie, ohrozí chod ich vlastnej jadrovej elektrárne, spomalí ich vojenské operácie a chystanú protiofenzívu.
A ako by to urobila, keď priehradu nemala fyzicky pod kontrolou? To je možno najdôležitejšia otázka zo všetkých. Logika káže, že to bola ruská strana, hoci si treba počkať na dôkazy.
Že to ukrajinskú protiofenzívu spomalí, však neznamená, že ju to zastaví. Preto treba naďalej pomáhať Ukrajine, aby dostala pod kontrolu územia, ktoré jej Rusko ukradlo, či už v roku 2014, alebo od roku 2022.

Aká by mala byť odpoveď demokratického západného sveta okrem toho, že hovoríte, že taká, aká bola doteraz?
Popri vojenskej pomoci v tejto situácii hlavne humanitárna pomoc. Nezabúdajme na to, že Ukrajina nie je len bojiskom, ale aj miestom, kde žilo pred vojnou 46 miliónov ľudí. Dnes už je ich menej, pretože veľa z nich muselo pred ruskou agresiou utiecť.
Mrzí ma však, keď počúvam od ukrajinskej vlády, že medzinárodné humanitárne organizácie konajú pomaly. Nie je to prvýkrát.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že tam nie sú, nedostali žiadnu odozvu a je šokovaný.
Ja nie som šokovaný, ale viem, prečo hovorí, že je šokovaný.