LUXEMBURG. Slovenský minister vnútra Ivan Šimko sa na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Luxemburgu zdržal hlasovania pri návrhu smerovania azylovej reformy Únie. Ministri návrhy napokon schválili.
Šimko sa podľa vlastného vyjadrenia zdržal preto, že súčasná vláda na Slovensku má obmedzený mandát, informovala riaditeľka tlačového odboru ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
Ťažko akceptovateľné a politicky nepriechodné
Rakúsko, Holandsko a Taliansko považovali navrhovanú reformu za nedostačujúcu a navrhli viacero zmien. Po predpoludňajšej diskusii, ktorá sa skončila bez výsledku, boli predložené ďalšie kompromisné návrhy.
"Pre Slovensko sú niektoré ustanovenia naďalej ťažko akceptovateľné a politicky nepriechodné, a to aj preto, že mandát súčasnej vlády, ktorú tu zastupujem, je limitovaný. Ani úpravy textu nám situáciu nezľahčili, a preto sa zdržiavame hlasovania pri oboch návrhoch," povedal na rokovaní Šimko.
Prevláda odpor k povinnému prerozdeľovaniu
Jeho hovorkyňa pripomenula, že minister sa zdržal hlasovania napriek tomu, že návrhy neprekračovali červenú čiaru Slovenska, ktorou sú povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov.
Dodala, že v súčasnosti už platí v EÚ všeobecná zhoda na tom, čo Slovensko tvrdilo od začiatku - že povinné prijímanie migrantov nie je riešením migračných tokov do Únie.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová štvrtkovú dohodu na sociálnej sieti označila za historický úspech pre EÚ, novú solidárnu migračnú politiku a ochranu ľudských práv.
Ako upozornila hovorkyňa slovenského ministerstva vnútra, schválenie nariadení na úrovni ministrov je len prvým krokom. Pokračovať budú rokovania s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Finálny návrh budú opäť posudzovať členské štáty EÚ.
Kollár ocenil postoj ministra
Predseda parlamentu Boris Kollár ocenil postoj ministra Šimka. Ide podľa neho o závažnú tému a rozhodnúť by mala nová vláda, ktorá vzíde z volieb.
Slovensko je podľa Kollára solidárne a pomáha utečencom. Poukázal na pomoc desiatkam tisíc odídencom z Ukrajiny po vypuknutí vojny.
"Slovensko je solidárne s utečencami pred vojnou, ale pri všetkej úcte, nechcite, aby sme rešpektovali a chceli si tu umiestniť ekonomických migrantov," vyhlásil. Ide podľa neho o ľudí, ktorí "vandrujú" po krajinách a chcú ísť tam, kde dostanú čo najvyššie sociálne dávky.
Kollár tiež skritizoval, že k rokovaniu Rady EÚ nemal parlament podklady.
"Parlament by mal dať súhlas v takýchto stanoviskách ministrovi. Ale súhlasné stanoviská k čomu, keď oni si neurobia domácu úlohu," podotkol smerom k orgánom EÚ.
Vznikla preto podľa neho nervozita na strane niektorých politických strán. Myslí si, že minister zdržaním sa pri hlasovaní situáciu upokojil.
Šimko mohol vyrokovať výnimku
Strana Za ľudí tiež odmieta povinné kvóty na migrantov i povinný príspevok za ich neprijatie. Považuje za nešťastné, že vláda a minister vnútra Šimko nevyrokovali výnimku tak ako Česká republika, ktorá nemusí platiť, keďže prijala ukrajinských utečencov.
„Náš minister vnútra sa pri hlasovaní zdržal. No nie je umenie zdržať sa, ale umenie je dosiahnuť dobrú dohodu pre Slovensko,“ píše strana Za ľudí v stanovisku.
Pripustila však potrebu zmeny súčasného systému, a tiež ocenili rýchlejší návrat migrantov v prípade, ak by im nebol poskytnutý azyl. „No zásadne odmietame akékoľvek donucovacie prostriedky zo strany Bruselu,“ zdôrazňuje strana.
„Slovenská republika už výrazným spôsobom pomáha pri riešení migračnej krízy spôsobenej agresiou Ruska na Ukrajine, kde dočasné útočisko na Slovensku našiel rekordný počet utečencov z Ukrajiny. Z EÚ sme dostali minimálnu kompenzáciu a keby sme nevyrokovali pomoc z eurofondov, náklady na migračnú krízu by z veľkej časti ostali na pleciach štátu a samospráv,“ uviedla strana.
Doplnila, že v prípade ukrajinského konfliktu Slovensko pomáhalo bez toho, aby ho k tomu niekto prinútil či rozdával pokuty.
Migračné tlaky budú podľa strany silnieť a považuje za potrebné, aby boli pravidlá pre migrantov nastavené prísne a od nebezpečnej cesty ich odrádzali. Podľa strany Za ľudí je to v záujme ako Slovenska, tak i celej Európskej únie.
