Je jedenásť hodín. Auto zatiahne do dvora k zadnému vchodu školy. Vedúca s dvoma posilami potom vynosia nádoby s jedlom hore schodmi na tretie poschodie. Tam prečapujú polievku z varníc do mís, položia na antikorový vozík a berú sa servírovať obed.
Dnes majú škôlkari hrachovú s párkom a kuracie na smotane s haluškami. Toho, čo už načrel lyžicou, upozornia, že má počkať na modlitbu.
V triedach na nižších poschodiach už obedovali. Cez veľkú prestávku dostali potravinové balíčky. V nich obyčajne nájdu pečivo, ovocie či zeleninu a džús. Títo žiaci patria k málu detí, ktoré ani po znovuzavedení dotovaných obedov nedosiahnu na teplé jedlo.
Boli sme sa pozrieť v základnej škole vo Varhaňovciach pri Košiciach, ako takéto suché obedy fungujú a prečo sú niektoré školy nútené voliť balíčky namiesto teplej stravy.
Radšej ako čipsy a kolu
V miestnych potravinách chystali pred návratom „obedov zadarmo“ čosi vyše dvadsať obedových balíčkov. Po novom je ich viac ako osemdesiat. Prevádzkarka Martina Nevelošová najala pomocnú silu, študenta. Ten ráno pochystá balíčky do prepraviek, do pol deviatej ich z auta vyložia v škole.
Po zrušení „obedov zadarmo“ ich dostávali len deti z rodín v hmotnej núdzi či bez nároku na bonus. Ostatné deti si nosili jedlo z domu, prípadne dostali od rodičov drobné, aby si niečo kúpili v obchode. Podľa riaditeľa školy Rastislava Bruzdu boli balíčky bohatšie a naopak deti, ktoré si nosili obed, jedli menej kvalitne. Na lavicu cez prestávku vytiahli čipsy a kolu, ktoré si kúpili v obchode.
