Posledných osem rokov je najteplejších v histórii meraní Svetovej meteorologickej organizácie. Zmena podnebia má vplyv na zdravie ľudí. I keď majú horúce dni vplyv na všetkých, najohrozenejší sú seniori, deti a pacienti s pridruženými ochoreniami.
V tejto skupine je aj Peter Onačila, ktorý má 64 rokov a srdcovú arytmiu. Jeho srdce má nepravidelný rytmus, jedna z jeho srdcových komôr vynecháva a potrebuje dopomôcť liečbou.
“Ak som na liekoch, nemám žiadne problémy, moja liečba je dlhodobo podchytená. No viem o ´kardiakoch´, ktorí strácajú vedomie, je im zle a nemôžu dýchať. Často v teplách lapajú po dychu a nemôžu pracovať. Väčšinou sa skryjú niekde, kde je chladnejšie, a tam prečkajú najväčšie teplo,” hovorí Peter.
Horúčavy sú jedným z najčastejších prejavov klimatickej zmeny v našom regióne. Za posledných 30 rokov sa teplota “európskeho” vzduchu zvýšila v porovnaní s globálnym priemerom viac ako dvojnásobne.
Teplo zabíja
Srdcovo-cievne ochorenia sú podľa Národného centra zdravotníckych chorôb dlhodobo hlavnou príčinou úmrtí ľudí na Slovensku. V pravidelnej starostlivosti kardiológov bolo ku koncu roka 2021 celkovo takmer 700-tisíc ľudí, čo predstavuje 128 z tisíc obyvateľov, uvádza Národné centrum. Počet “kardiakov” medziročne stúpa od roku 2009.
Problémy kardiologických pacientov potvrdzuje aj lekár Martin Miko. I keď na srdcovo-cievne ochorenia vplýva mnoho faktorov, ako je pohyb, strava, vek či životný štýl, podľa kardiológa doterajšie odborné štúdie jasne ukazujú, že aj vysoké teploty sú úzko prepojené so zvýšenou úmrtnosťou.
“S každým jedným stupňom, ktorý je nad definovanú ´konvenčnú´ teplotu, sa mortalita na kardiovaskulárne choroby zvýšila približne o 2,1 percenta. Zvýšila sa najmä prítomnosť úmrtí na cievnu mozgovú príhodu a aj na infarkt, mimo mortality ale významne stúpajú napríklad aj rôzne arytmie,” hovorí Miko.
Práca vonku neprichádza do úvahy
Aj Peter odhalil svoju chorobu v letných horúčavách - cítil sa zle a doktor mu diagnostikoval ochorenie srdcového rytmu. “Počas leta dodržiavam nejaké pravidlá, ktoré pracujúcich ľudí určite obmedzujú, no ja som už dôchodca, tak si to môžem dovoliť. Napríklad by som si už nevedel predstaviť pracovať vonku na tom teple,” vysvetľuje Peter.
Predstaviť si to nevie ani lekár Miko, podľa ktorého je v lete ideálne vynechať pohyb vonku, alebo fyzickú námahu, medzi 11. až 15. hodinou.
Kardiológ Miko ďalej hovorí, že na poli prevencie “nič prevratné neexistuje” a pacienti by si predovšetkým mali zachovať zdravý rozum. “Užívajte lieky predpísané lekárom a sledujte si častejšie parametre ako krvný tlak a pulz, ak máte tú možnosť, napríklad konvenčným tlakomerom,” hovorí.
Okrem toho treba podľa neho myslieť na pitný režim, vzdušné oblečenie, pokrývku hlavy, krém s ochranným faktorom, menej alkoholu, kofeínu či vhodnú stravu. “A nerozčuľovať sa, aj to totiž prispieva k infarktom,” dodáva lekár.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
