“V lete ma to vyčerpáva, vtedy som len doma v tieni. Až keď sa ochladí, idem na dvor popolievať záhradu a muškáty. Mám šťastie, že sa mám kam skryť pred horúčavami,” začína svoje rozprávanie 76-ročná Mária Kmetíková. Jej letné mesiace sa zúžili na čakanie na západ Slnka.
Pre vek a problémy po operácii nohy patrí do najzraniteľnejšej skupiny, ktorú ovplyvňujú vlny horúčav súvisiace so zmenou klímy. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že ide najmä o starých ľudí, chronicky chorých či sociálne izolovaných.
Od kolapsov po kolísanie tlaku
Starších ľudí, ktorí horúčavy znášajú ťažko, pritom pribúda. Dnes je zhruba 20 percent občanov Európskej únie starších ako 65 rokov, no podľa odhadov ich do roku 2030 má byť až 30 percent.
Lekárka Jana Hutková si to všíma aj vo svojej ordinácii. Pre zdravotné problémy z tepla k nej chodí čoraz viac seniorov. “V praxi sa s tým stretávam často. Sú to najmä starší ľudia, vekovo od 65 rokov. Nie je to však vždy o tom, že si nedávajú pozor. Niektorí majú problémy aj vtedy, keď si pozor dajú,” hovorí.
Podľa Hutkovej patria medzi najčastejšie riziká horúčav kolapsy, nevoľnosť, infarkty, porážky, kolísanie krvného tlaku, dehydratácia či bolesti hlavy a únava.
Predčasné úmrtia
Nadmerné teplo si v extrémnych prípadoch vyberá daň aj v podobe predčasných úmrtí. Stres z tepla, alebo moment, keď sa telo nedokáže ochladiť, je hlavnou príčinou úmrtí spôsobených teplom v dôsledku klimatickej zmeny.
Od roku 1996 do roku 2015 na Slovensku kvôli horúčavám zomrelo približne 2750 ľudí, ukazuje štúdia odborníka na humánnu bioklimatológiu Dalibora Výberčího. “Vychádza to na 140 ľudí každé leto a zhruba 17 ľudí každý deň počas týchto období,” vysvetľuje pre denník SME Výber, ktorý zistil, že najviac ľudí umieralo na horúčavy v roku 2015. Ten patril medzi historicky najteplejšie roky.
Novšie dáta za Slovensko k dispozícii nie sú, no podľa poslednej správy o zmene klímy OSN zomrelo vlani v celej Európe na následky horúčav približne 15 700 ľudí. Prognózy pritom hovoria, že o pár desiatok rokov bude horúca klíma každoročne zabíjať niekoľkonásobne viac obyvateľov.
Európa je v otepľovaní rekordérom. Za posledných 30 rokov sa teplota vzduchu na kontinente zvýšila viac ako dvojnásobne v porovnaní s globálnym priemerom. Ide o najviac spomedzi všetkých kontinentov.
Trpia aj cukrovkári
Horúčavy sú záťažou nielen pre starších, ale aj pre pacientov s rôznymi ochoreniami. Extrémne teploty môžu zhoršovať kardiovaskulárne, respiračné a mozgovo-cievne ochorenia a napríklad aj cukrovku.
“Dlhé roky som si myslela, že teplo nemá žiadny vplyv na moju cukrovku, ale potom som počas dlhšieho pobytu v Madride a na Réunione, kde som absolvovala stáž, pocítilavplyv na vlastnej koži,” hovorí 24-ročná Andrea Škvareninová, ktorá momentálne žije v Bratislave.
Ak je hladina jej cukru v poriadku, s teplom nemá problém. Keď je však cukor vyšší, teplo všetky jej symptómy umocní.
“Keď je na Slovensku 20 stupňov a mám vysoký cukor, viem fungovať normálne. Keď však prídu horúčavy, symptómy sa extrémne prehĺbia, napríklad vraciam, musím si okamžite sadnúť a hneď si dať cukor, alebo si pichnúť inzulín. V takomto stave som aj pol hodinu, kým to prejde,” vysvetľuje diabetička.
Horúčavy zle znáša aj 50-ročný Róbert Matej, ktorý je onkologický pacient. Lekári mu našli zhubný nádor na mozgu. “Keď je veľmi teplo, tak mi je určite horšie, ale som si istý, že to musí byť aj zdravým ľuďom pri týchto teplotách,” hovorí Róbert, ktorý žije na južnom Slovensku.
“Horúčavy sú tu naozaj extrémne, niekedy cez 35 až do 40 stupňov. Pri mojej diagnóze môže byť teplo v kombinácii s námahou veľmi nebezpečné,” vysvetľuje Róbert.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.

Beata
Balogová
