BRATISLAVA. Súkromným vlastníkom budov v centre Banskej Štiavnice poškodených marcovým požiarom pomôže štát prostredníctvom dotačnej schémy ministerstva kultúry. Vláda na tento účel schválila 4 184 558 eur.
Pre vlastníkov troch budov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, vyhlási ministerstvo v roku 2023 výzvu v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom.
"Podmienky uvedené vo výzve budú povinne obsahovať aj obmedzenia a opatrenia zvyšujúce požiarnu bezpečnosť obnovovaných národných kultúrnych pamiatok," dodáva rezort kultúry.
Ministerstvo takisto vyhlási výzvu v programe Odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí v oblasti kultúry, prostredníctvom nej bude môcť dotáciu čerpať vlastník jednej nehnuteľnosti zasiahnutej požiarom, ktorá nie je národnou kultúrnou pamiatkou.
Ministerka kultúry Silvia Hroncová po rokovaní vlády uviedla, že obe výzvy by chcel rezort vyhlásiť do konca júna. "Počas ostatného víkendu som bola v Banskej Štiavnici, stretla som s primátorkou a prešla som si približný rozpočet opravy týchto budov. Financie budú využité počas rekonštrukcie, ktorá je naplánovaná v období 2023 - 2025," dodala ministerka.
Súkromným vlastníkom zničených budov pomôže program ministerstva kultúry Čítajte "Ďalšie výdavky spojené s odstraňovaním následkov požiaru budú financované z vlastných zdrojov majiteľov nehnuteľností, poistného plnenia, rozdelených výnosov realizovaných verejných zbierok alebo z iných verejných a súkromných zdrojov, napríklad v prípade úspešnosti dotačných projektov," uvádza ministerstvo.
Vláda aktualizovala plán rozvoja vodíkových technológií Čítajte Vláda 5. apríla na výjazdovom rokovaní v Banskej Štiavnici schválila na sanáciu pamiatok v Banskej Štiavnici do 11 miliónov eur.
Samospráve už kabinet 26. apríla uvoľnil štyri milióny eur, sedem miliónov eur bude na obdobie 2023 - 2025 alokovaných pre ministerstvá na obnovu zdevastovaných budov a archívov, ktoré majú vo svojej správe.
Vláda deklarovala pripravenosť pomôcť aj súkromným vlastníkom poškodených objektov.
Z rokovania vlády:
Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu 2030 ponúkne sektoru nástroje ktoré im pomôžu znížiť modernizačný dlh, financovanie kultúry a kreatívneho priemyslu a bude kombinovať verejné a súkromné zdroje. Opatrenia navrhnuté v stratégii majú cieliť k systematickému budovaniu a revitalizácii kultúrnej infraštruktúry, ktorá má byť modernizovaná v súlade s aktuálnymi odbornými a environmentálnymi požiadavkami. Zlepšiť sa má i legislatívne prostredie práce a tvorby v kultúre a kreatívnom priemysle, cieľom je takisto zvýšiť ochranu a prístupnosť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Kultúra sa má viac integrovať v oblasti vzdelávania, dôležitým prvkom má byť i pravidelné vyhodnocovanie dát, týkajúcich sa kultúrno-kreatívneho priemyslu na Slovensku.
- Na území Slovenska sa v druhom polroku bude konať 31 vojenských cvičení s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl. Slovenskí vojaci sa zúčastnia na 53 cvičeniach v zahraničí.
Ministerstvo životného prostredia by po mohlo uzatvoriť a zrekultivovať skládky. Náklady by boli hradené z účelovej finančnej rezervy. Vyplýva to z návrhu novely zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Parlament by podľa odporúčania vlády rokovať o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade, že bude účelová finančná rezerva nedostatočná, ministerstvo by malo použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. Peniaze bude následne od prevádzkovateľa vymáhať. Má sa tak zabrániť špekulatívnym prevodom majetku, ktorými by sa prevádzkovateľ chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov.
Kvalita a kvantita podzemnej vody Žitného ostrova by mala byť účinne chránená. To je hlavným cieľom schváleného Akčného plánu ochrany vody v Chránenej vodohospodárskej oblasti (CHVO) Žitný ostrov, ktorý má zabrániť alebo obmedziť, aby sa do podzemnej vody dostali znečisťujúce látky. Má odvrátiť aj zhoršenie stavu všetkých útvarov podzemnej vody. Zvrátiť sa má aj akýkoľvek narastajúci trend koncentrácie znečisťujúcich látok spôsobených ľuďmi s cieľom postupného zníženia znečistenia podzemnej vody. Envirorezort určil v pláne aj ďalšie ciele. Ide o udržateľné využívanie územia a jeho rozvoj, bezpečnú pitnú vodu odoberanú v CHVO Žitný ostrov, znižovanie ohrozenia kvality podzemnej vody z lokálnych zdrojov znečistenia, spoľahlivý monitorovací a informačný systém a environmentálne zodpovedný prístup k ochrane a využívaniu vody.
Predsedom Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mohol byť opäť Jozef Korček. Vyplýva to z návrhu na jeho zvolenie, ktorý vláda vzala na vedomie. Novými členmi rady by mohli byť Lucia Petričko a Iveta Griačová.
Vláda schválila návrh dohody týkajúcej sa Stredoeurópskeho výmenného programu pre univerzitné štúdiá (CEEPUS IV). Program CEEPUS sa začal realizovať na základe dohody, ktorá vstúpila do platnosti ešte 1. decembra 1994. Slovensko patrí k zakladajúcim členom programu.
