"Bytostne si uvedomujem, aký tu nastal za tridsať rokov prerod. Ľudia, ktorí si pred rokom '89 neželali nič iné ako zmenu, sa akoby v kruhu navracajú k hodnotám, ktorými predtým opovrhovali alebo ktorých sa obávali. Podľa mňa je na to jednoduché vysvetlenie - sloboda môže bolieť a mať na výber nie je pre každého človeka želateľná voľba," tvrdí sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva SILVIA PORUBÄNOVÁ.
Reaguje tak na preferencie časti ľudí, ktorí sa odkláňajú od demokratických a ľudskoprávnych hodnôt. Na to, že spoločnosť unavujú témy, ako sú práva LGBTI+ ľudí, riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít či pomoc utečencom z Ukrajiny, majú podľa nej vplyv aj politici.
"Ryba smrdí od hlavy a práve 'zhora', od politických činiteľov, nám bol podsúvaný naratív, že už stačilo pomoci, solidarity, sústreďme sa na iné veci. A ten naratív prišiel veľmi skoro."
Stredisko nedávno vydalo každoročnú správu, v ktorej analyzuje dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. Okrem iného v nej napríklad konštatovalo, že štát nezaznamenal žiadny pokrok v oblasti podpory a ochrany ľudských práv, základných slobôd a zásady rovnakého zaobchádzania v legislatívnych procesoch.
V rozhovore si prečítate aj
- prečo ľudia vyjadrujú túžbu po autoritárskom vodcovi
- či je verejnosť už unavená z tém, ako sú LGBTI ľudia a odídenci z Ukrajiny
- prečo politici odmietajú riešiť problémy vylúčených rómskych komunít
- v čom je alibistické tvrdiť, že sme stále mladá demokracia
- či sa treba báť situácie po septembrových voľbách
Ako je na tom Slovensko s dodržiavaním ľudských práv?
Treba rozlišovať legislatívnu a výkonnú rovinu. Keď to poviem veľmi zjednodušene - legislatívne sa môže zdať takmer všetko v poriadku, no špecifickým problémom Slovenska je, že tu predsa len existujú skupiny osôb, ktoré nemajú pre legislatívne diery zabezpečený výkon svojich ľudských práv.
To sa zrkadlí v ich neprijatí väčšinovou spoločnosťou, v nepriateľskej verejnej mienke a v opomínaní ich práv. Potrebujeme na to upozorňovať nielen spoločenských a politických aktérov, ale aj širokú verejnosť.
Správa, ktorú stredisko publikovalo, hovorí o troch kľúčových témach - ľuďoch utekajúcich z Ukrajiny pred vojnou, LGBTI ľuďoch na Slovensku a segregácii vo vzdelávaní, ktoré sa týkajú najmä marginalizovaných rómskych komunít. Sú toto tie skupiny, ktoré spomínate?
Áno aj. Sú tu problémy, ktoré sa týkajú diskriminácie na základe etnicity, národnosti, náboženstva a viery a neprehliadnuteľným problémom ostáva situácia LGBTI ľudí, teda diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.
Dlhodobo sa autenticky a efektívne nerieši ani téma marginalizovaných rómskych komunít - mužov, žien a detí, ktorí čelia medzigeneračnej chudobe, segregácii, ďalšiemu a ďalšiemu reprodukovaniu tragickej nerovnosti a nedôstojného života.
V niektorých špeciálnych školách bolo až 97 percent detí práve rómskych, pričom sa ukazuje, že na ich zaradenie nebol dôvod. Ako sa musia zmeniť podmienky, aby tieto deti dostávali kvalitné vzdelanie, aké im prináleží?
