KOŠICE. Časť zákona o politických stranách a politických hnutiach je v rozpore s ústavou, rozhodol v stredu Ústavný súd SR.
Ide o ustanovenie, podľa ktorého názov strany nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom prípravného výboru strany.
Zásah do slobody prejavu
Podľa verdiktu Ústavného súdu uvedená časť zasahuje do ústavného práva na slobodu prejavu.
Novelu zákona z roku 2018 napadla na Ústavný súd skupina opozičných poslancov s tým, že za protiústavné považovali aj ďalšie ustanovenia. Ich návrhu v ďalšej časti však Ústavný súd nevyhovel.
Novela, ktorú iniciovala v tom čase koaličná SNS, upravila fungovanie politických strán a stanovila minimálny počet ich členov na voľby do parlamentu či Európskeho parlamentu.
"Za jeden z najvýznamnejších zásahov do ústavných práv občanov považujeme povinnosť politickej strany odovzdávať Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán na jej požiadanie evidenciu členov strany na plnenie úloh podľa zákona o politických stranách," uviedli poslanci v podaní na Ústavný súd.
Neúspešný podnet k disciplinárnym konaniam voči prokurátorom
Ústavný súd rozhodol aj v inej veci. Nevyhovel návrhu vyhlásiť za protiústavné časti zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu SR. Ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú zloženia disciplinárneho senátu v prípade disciplinárne obvineného prokurátora. Podnet podal Najvyšší správny súd.
Spornými boli ustanovenia, podľa ktorých sa prísediaci v disciplinárnom senáte určujú z databázy spomedzi prokurátorov zvolených Radou prokurátorov SR.
Najvyšší správny súd poukazoval na potrebu zaručenia nezávislosti a nestrannosti. V podaní namietal, že "generálny prokurátor je pri výkone funkcie spoločne nadriadeným tak členom rady prokurátorov a nimi zvoleným prísediacim sudcom, ako aj disciplinárne obvinenému v každom jednotlivom disciplinárnom konaní".
