„Prídu blbci, schvália zákon. Blbci odídu a zákon ostane,“ hnevá sa Patrik Jakabčin. Od apríla tohto roku sa zmenil systém aktivačných prác. V obci Jasov zamestnával stodvadsať ľudí, ktorí si tak mohli prilepšiť k dávke v hmotnej núdzi.
„Vypli ich, možno desatinu teraz na obci zoberú cez sľubované projekty a ostatní sa zúfalo snažia nájsť prácu. Bohužiaľ, novela vypla najmä tých, čo chcú pracovať!“ tvrdí Jakabčin. Je lekárnikom U premonštrátov v obci Jasov asi pol hodiny jazdy z Košíc smerom na Rožňavu. O situáciu sa začal zaujímať, keď mu na dvere klopali miestni a žiadali akúkoľvek prácu.
Z partie, ktorá zametala aj pred jeho dverami, si vytypoval pár ľudí. Tých zamestnalo na dohodu opátstvo, pod ktoré lekáreň patrí. Najprv päť žien, potom dokopy osem miestnych Rómov.
„Tuto sme si sadli so zástupcami opátstva do tej buriny a podpísali sme prvé zmluvy,“ ukazuje na pozemok, ktorý je po dvoch mesiacoch celkom vyčistený.
Zamestnaní chceli poďakovať, a tak ich lekárnik poslal do blízkeho kostola. Rómovia tam nechodili, necítili sa vítaní. „Len choďte, keď pôjdete toľkí, nikto vás nepošle preč,“ povedal lekárnik. Pripravil skupinu, kedy treba kľakať a kedy vstávať. Kto bol na prijímaní a nedávnej spovedi, tých „poslal po oplátky“.
Spolu s opátom Martinom Štrbákom sa lekárnik desí, čo sa stane v najbližších mesiacoch. Miestnych zmena prekvapila, novú prácu si tak skoro nenájdu a úspory nemajú. „Hovoril som opátovi, že musíme pomôcť.“
„Inak budú ľudia rabovať a ja im to nebudem mať za zlé,“ povedal opát.
Ministerstvo chcelo koniec opierania o lopatu
Pôvodný systém aktivačných prác vznikol v roku 2004 pri vysokej nezamestnanosti a podľa definície ministerstva práce mal pomôcť „získať, udržať, prehĺbiť alebo zvýšiť vedomosti, odborné zručnosti, praktické skúsenosti, pracovné návyky na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce“.
Následne sa viaceré štúdie zaoberali otázkou, či aktivácia skutočne aj pracovníkov k týmto cieľom posúva. Či sa vďaka pomocným obecným prácam, ktoré takto vykonávajú za nepatrnú mzdu – v roku 2023 to bolo 76 eur mesačne – k príspevku v hmotnej núdzi, začlenia napokon na trh práce.
Výsledná štúdia, ktorá dala dokopy viaceré priebežné zistenia a z ktorej ministerstvo práce pri dizajnovaní zmien v aktivačných prácach vychádzalo, ukázala pravý opak.
Podľa autora štúdie Juraja Petráša z Inštitútu sociálnej politiky tieto práce účastníkov dokonca deaktivujú. Nezapájajú sa na trh práce a, ako to na tlačovej konferencii formuloval vtedajší minister práce Milan Krajniak, naučili sa prežívať v kolobehu paragrafov.
Zrušenie a nahradenie projektami – aj keď s pridanou hodnotou a s ambíciou posunúť uchádzačov na regulárny trh práce – však nenaplní potrebu mnohých z uchádzačov získať akýkoľvek aj nízky príjem predvídateľne a v okolí domova.
Keďže aktivačné práce sa vo veľkej miere týkajú, ako zistila Lucia Mýtna Kureková vo svojej štúdii, najmä ľudí s najnižším vzdelaním a v nadproporčnej miere Rómov, viazanosť na známe prostredie a komunitu môžeme predpokladať.
Ťažko sa prelamuje iba výrokom, že miest aj pre zamestnancov bez kvalifikácie je dosť, ako argumentoval štátny tajomník MSVaR Juraj Káčer. Ten vyčíslil k marcu roku 2023, keď sa zmena v paragrafoch avizovala, že trh ponúka až 90-tisíc voľných miest. Z toho deväťtisíc bolo podľa neho vhodných pre najmenej kvalifikovaných uchádzačov.
Dočítal sa z novín, bol to šok
„Tu máme dvadsaťročných mužov, ktorí jakživ neboli ani v Košiciach, ako si títo pôjdu hľadať prácu?“ pýta sa ďalej lekárnik. Jeho lekáreň v obci Jasov supluje aj chýbajúceho doktora a po tom, ako zamestnal ľudí na úpravách pozemku za lekárňou, stal sa aj akousi miestnou inštitúciou.
„Viete, povedať im, nech si nájdu prácu, to je ako ten nápis na bráne v Terezíne, že Arbeit macht frei,“ hnevá sa Jakabčin.
