BRATISLAVA. Ani poslanci Vladimíra Mečiara, Jána Slotu či Roberta Fica si za 30 rokov existencie Národnej rady nedovolili tak zásadne ohnúť pravidlá prijímania zákonov, ako to urobilo OĽaNO a Sme rodina s pomocou poslancov strany Demokrati a s poslancami okolo Tomáša Tarabu.
Osem volebných období parlament rešpektoval, že jediný spôsob, ako návrh zákona predložiť a ihneď schváliť na jednej a tej istej schôdzi, je skráteným legislatívnym konaním, o ktoré požiada vláda, hoci aj tento postup sa často zneužíval.
Teraz však Boris Kollár (Sme rodina) a Igor Matovič (OĽaNO) zašli ešte ďalej. Len v stredu 13. júna najskôr parlament schválil v prvom čítaní 26 návrhov zákonov, vo štvrtok si táto skupina so silou 65 hlasov zabezpečila, aby sa o nich hlasovalo aj v druhom a treťom čítaní ešte na rovnakej júnovej schôdzi.
Vetrákovská väčšina opäť úraduje (komentár) Čítajte Výrazne tak zvýšili šance, že tieto návrhy budú schválené. Ak by poslanci rešpektovali rokovací poriadok, návrhy by mohli schvaľovať až na ďalšej schôdzi, ktorá však už do volieb nie je nateraz naplánovaná. Museli by zvolať mimoriadnu schôdzu na júl s neistotou, či sa na nej zúčastní dosť poslancov.
Poslanci odignorovali pravidlo, že pred druhým čítaním musia mať parlamentné výbory aspoň 30 dní času, aby sa s návrhmi oboznámili.
"Okrem skráteného legislatívneho konania som v zákone o rokovacom poriadku parlamentu nenašiel žiadnu výnimku z minimálnej 30-dňovej lehoty. Ak parlament túto lehotu odignoroval, ide o zjavné porušenie legislatívneho procesu," tvrdí šéf katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer.
Návrhy môže ešte zastaviť parlament, prezidentka alebo Ústavný súd.
Zákony na počkanie nevymyslel ani Mečiar
„To aj Maďar chápe, že keď je v zákone napísané, že lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní, že to nemôže znamenať pravý opak,“ reaguje bývalý predseda Mosta-Hídu Béla Bugár, ktorý ako poslanec zažil všetky volebné obdobia od roku 1990 s výnimkou posledného a pravidelne viedol schôdze.
