Časť spoločnosti si nevedela predstaviť, že Zuzana Čaputová sa nebude uchádzať o dôveru voliča na ďalších päť rokov v prezidentskom úrade.
Jej doterajšie pôsobenie posilnilo obraz rozvážnej prozápadnej političky, ktorá drží ochranu nad ústavnosťou a odoláva úskaliam populizmu. Očakávalo sa od nej, že bude protiváhou populistom a dezinformátorom aj ďalšie roky.
Zuzana Čaputová sa však rozhodla, že nebude opäť kandidovať, oznámila, že sa aj po skončení jej mandátu bude snažiť slúžiť verejnosti, ale už nie ako prezidentka Slovenska.
Prezidentka Zuzana Čaputová poskytla denníku SME exkluzívny rozhovor, v ktorom vysvetľuje, ako sa rodilo jej rozhodnutie, čo všetko zvažovala a ako vyzeral jej vnútorný boj. Odchádza pre útoky Roberta Fica? Odhadla správne čas svojho odchodu? Ako si predstavuje svojho nástupcu?
Čo sa dočítate v rozhovore:
- Ako sa rodilo toto rozhodnutie?
- Nakoľko ovplyvňovala verejná mienka alebo okolie Čaputovej rozhodovanie?
- Môže Čaputovej odchod oslabiť demokraciu?
- Odhadla správny čas, kedy oznámiť svoje rozhodnutie?
- Bude sa aktívnejšie zapájať do volebnej kampane?
- Koho si predstavuje ako svojho nástupcu?
Otázka, či sa budete uchádzať o dôveru voliča na ďalších päť rokov v prezidentskom úrade, sa vznášala nad spoločnosťou niekoľko mesiacov. Kedy ste sa definitívne rozhodli?
Bol to dlhý proces. Pamätám si, že prvá otázka, či budem kandidovať v druhom volebnom období, padla v diskusii len deň po mojom zvolení. Vnímala som tú otázku prítomnú nad sebou počas celých štyroch rokov. Ale to najintenzívnejšie obdobie hľadania odpovede bolo v poslednom polroku. Postupne sa uzatváralo v posledných týždňoch a dňoch.
Ako sa rodilo toto rozhodnutie? Bol to vnútorný boj medzi Zuzanou Čaputovou, občiankou, ženou a matkou na jednej strane a prezidentkou, ktorej úrad presahuje jednotlivca na druhej? Dajú sa vôbec pri takom vážnom rozhodnutí oddeliť tieto existencie?
Myslím, že sa to úplne nedá. Na jednej strane sa človek zaoberá tým, ako čo najlepšie vykonávať mandát, svoje kompetencie a povinnosti a vníma spoločenský kontext, v ktorom sa Slovensko nachádza. Ale všetky tieto zodpovedné úlohy vo výsledku musí zvládnuť človek so svojimi silami aj slabosťami. A niekedy sa vaše životné okolnosti naskladajú tak, že kombinácia náročného pracovného obdobia a okolnosti osobného života vám neumožnia ísť plnohodnotne ďalších päť rokov ďalej.
Človek si vypočuje veľa názorov, ale pri samotnom akte vážneho rozhodovania sme všetci sami. Nakoľko ovplyvňovala verejná mienka alebo okolie vaše rozhodovanie?
Absolvovala som množstvo rozhovorov s blízkymi aj vzdialenejšími ľuďmi. Snažila som sa zohľadňovať spoločenské dianie, to, akú dobu žijeme. Ale hľadať a nájsť takéto rozhodnutie napokon treba v sebe. Nájsť ho sám, ale nie izolovane od ostatných. Aby to bolo rozhodnutie, ktoré drží, o ktoré sa viem v prítomnosti aj v budúcnosti oprieť. Napokon som musela nájsť odvahu opustiť to, kým by som mala byť, aby som opäť naplno mohla byť tým, kým som.
Časť spoločnosti si do posledného momentu pred oznámením vášho rozhodnutia nepripúšťala možnosť, že by ste nekandidovali. Považujú vás za predstaviteľku slušnej, dospelej politiky, ktorá odoláva úskaliam populizmu. Je možné, že niektorí vaši podporovatelia sa po tomto rozhodnutí stanú vašimi kritikmi. Ako to spracúvate?
Úprimne ma mrzí, že sklamem tých, ktorí očakávali moju kandidatúru. Musím to, samozrejme, rešpektovať. Zároveň však považujem za veľmi dôležité, aby som bola úprimná k sebe a k ľuďom. Na tom som stavala svoju kampaň a celý výkon svojho mandátu. Ak by som sa tej úprimnosti nedržala, išla by som proti tomu, na čom som svoj vzťah s verejnosťou stavala.
Zároveň si uvedomujem, že celá hĺbka alebo šírka dôvodov, ktoré stoja za mojím rozhodnutím, je neprenosná. Je nevysvetliteľná iným ľuďom aj s ohľadom na ochranu mojich blízkych a ich súkromia. Môžem sa len trúfalo alebo odvážne uchádzať o dôveru ľudí v zmysle, že ak mi dôverovali pre prístup k výkonu politiky a k hodnotám, tak o tieto isté kvality som opierala aj hľadanie správnej odpovede o kandidatúre.
Prezidentka Zuzana Čaputová (zdroj: FOTO SME - Jozef Jakubčo)Objavili sa aj názory, že vaše rozhodnutie je politická chyba, ktorá môže oslabiť demokraciu. Môže váš odchod oslabiť demokraciu?
Predovšetkým si myslím, že demokracia nemôže byť založená na jednom človeku, dokonca na jeho jednom rozhodnutí. Chápem podstatu argumentu, že moje rozhodnutie môže oslabiť motiváciu niektorých demokratických voličov. Pre mňa je demokracia permanentný proces, aj vzájomného učenia sa, a vyžaduje si nás všetkých. Nemôže byť závislá od jednotlivca.
Neprestávam týmto pracovať pre demokraciu. Moja služba verejnému záujmu je celoživotná. Začala sa ešte po vysokej škole a verím, že bude pokračovať aj po tom, ako skončím vo funkcii. Navyše mi zostáva rok mandátu a bude to náročný rok po parlamentných voľbách plný dôležitých rozhodnutí.
Útoky Roberta Fica a dezinformačnej scény na vašu osobu sa za posledné mesiace ďalej stupňovali. Akú rolu zohrali vo vašom rozhodovaní? Nakoľko ste zvažovali možnú interpretáciu voličov, že dosiahli svoj cieľ, lebo vás vyštvali?
Je zrejmé, že to, ako veci interpretujú Robert Fico a jemu podobní, osobne veľmi neovplyvním. Zároveň si myslím, že interpretácia, že ma vyštvali z politiky, nesedí. Už piaty rok s jeho politikou poctivo zápasím. A teda, ja nikam neodchádzam, tomu by mohol aj Robert Fico rozumieť. Dokončím mandát, na ktorý som bola zvolená. Aj v jeho poslednom roku budem brániť všetky demokratické hodnoty a princípy.
Politika na Slovensku sa zmenila na osobný boj. Snažím sa ho zvládať, pretože to je, žiaľ, údel politikov. Ak však tie útoky smerujú na rodinných príslušníkov, je to veľmi nefér, lebo oni nekandidovali. Považujem to za úplne neprípustné a devastujúce celú našu spoločnosť. Hoci moje rozhodovanie bolo oveľa komplexnejšie a v oveľa hlbších vodách.
Ľudia na vás oceňujú autentickosť. Existujú situácie, v ktorých sa necítite autentická? Nie náhodou sa vás pýtam túto otázku, keď sa rozprávame o Robertovi Ficovi. Ako sa cítite v pozícii, keď máte reagovať práve na ľudí, ako je on a jemu podobní?
Cielene sa vyhýbam častým reakciám. Oni vyhľadávajú tento typ pingpongu a ignorovanie je to, čo nemajú radi. Slovenská politika je takým bojovým poľom. Viem, že by som emocionálnym prejavom síce uľavila sama sebe, ale nepomohla veci. Politika nemá byť javiskom na ventilovanie emócií a komplexov nás politikov. Niekedy si to teda vyžaduje viac nadhľadu nad sebou, zdržanlivosť, nemá to však znamenať sebapopretie. Tak sa snažím zachovať autentickosť.
Ak som správne pochopila vašu argumentáciu, hovoríte, že by ste v ďalšom cykle nedokázali úradu odovzdávať všetko, čo si volič a táto pozícia zaslúži. Môžeme to premietnuť aj do konkrétnejších situácií pre obyčajného človeka? Aké momenty prezidentskej služby by ste počas ďalšieho mandátu ťažšie zvládali?
Nemyslím tým nejaké konkrétne kompetencie, ktoré by som vykonávala inak. Skôr je to niečo ako spodný prúd. Sila, ktorej buď máte dostatok na takú zodpovednú rolu, akou je prezidentský úrad, alebo odhadnete, že jej na ďalších šesť rokov nemáte dosť. Lebo v tom úrade môžete viesť alebo sa vliecť, a ja sa nechcem vliecť.
Prezidentský úrad je dosť formovaný osobou, ktorá ju práve zastáva. Slovensko už malo prezidentov, ktorí pristupovali k tomuto úradu menej náročne ako vy. Podľa toho, čo hovoríte, asi ho nechcete zjednodušovať.
Áno, ten úrad je formovateľný. Ale nie je mojím zvykom ísť na pol plynu a škrtať veci v kalendári, skôr naopak, neustále mi v ňom niečo pribúda. Tie štyri roky, ktoré máme za sebou, bola riadna jazda v tom najlepšom zmysle slova. Možno sa nám nepodarilo odkomunikovať všetky úspešné projekty s konkrétnym efektom pre Slovensko, ale mám z toho, čo sa nám podarilo, veľmi dobrý pocit.
Na Slovensku politici odchádzajú z vysokých štátnych pozícií prevažne z prinútenia. Schopnosť odhadnúť čas odchodu nie je v ich charakterovej výbave. Odhadli ste ten správny čas?
Verím tomu, že áno. Práve o tom bol ten ťažký a poctivý proces hľadania správnej odpovede. Nie je výsledkom náhleho afektu. To mi dáva dôveru, že som to odhadla správne a včas. Načasovanie oznámenia rozhodnutia je predmetom polemiky, ale verím, že oznámením práve v týchto dňoch dám prípadným ďalším kandidátom šancu dobre sa pripraviť. Zároveň ešte nedávno som sa zaoberala výmenou vlády v rámci môjho turbulentného mandátu, takže nechcela som skorším oznámením zasiahnuť do týchto vnútropolitických udalostí.
Obávali ste sa momentu, keď sa postavíte pred verejnosť a oznámite svoje rozhodnutie?
