"Po piatich dňoch som sa pokúsila postaviť z postele. Pocítila som také silné bolesti žalúdka, že som začala kričať a plakať od bolesti. A tak som zavolala do nemocnice," píše pre The Guardian novinárka Georgie Darling. V roku 2020 sa z Londýna presťahovala na Bali. Kým po celom svete zúrila pandémia koronavírusu, Britku skolila horúčka dengue. A to rovno dvakrát.
Horúčka dengue je infekcia, ktorá sa prenáša z komárov na ľudí. Medzi najčastejšie symptómy patria vysoká horúčka, bolesť hlavy, bolesti tela, nevoľnosť a vyrážky. I keď sa väčšina ľudí vylieči sama, choroba sa môže rozvinúť aj tak, že je potrebný pobyt v nemocnici. Rovnako ako v prípade Georgie.
Tropická cesta po Európe
Bali aj ďalšie postihnuté oblasti Ameriky, subsaharskej Afrike, juhovýchodnej Ázie a západného Tichomoria nám ukazujú budúcnosť. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že rovnaké príbehy budeme o pár rokov písať aj na severnej pologuli vrátane Slovenska.
Už dnes sa pritom objavujú prípady horúčky dengue v južnej Európe. Nákazu zachytili na juhu Francúzska či v Španielsku. Španielske úrady varujú pred ochorením aj dovolenkárov na "párty" ostrove Ibiza.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je dnes horúčkou dengue ohrozená až polovica populácie na Zemi. S náročným priebehom je pritom hospitalizovaných zhruba pol milióna ľudí ročne. Výskyt ochorenia v posledných desaťročiach na celom svete dramaticky vzrástol, v roku 2000 evidovala organizácia zhruba pol milióna prípadov, v roku 2019 to už bolo 5,2 milióna.
"Klimatická zmena zohrala kľúčovú úlohu pri uľahčení šírenia komárov," povedal Raman Velayudhan pre spravodajskú televíziu France24, ktorý koordinuje iniciatívu Svetovej zdravotníckej organizácie proti horúčke dengue a arbovírusom.
Jeho kolegyňa Diana Rojasová Alvarezová varovala, že vysoké rozšírenie nákazy v Južnej a Severnej Amerike je predzvesťou toho, ako by v budúcnosti mohla vyzerať letná sezóna na severnej pologuli.
"Výskyt horúčky dengue sa posunie do severnejších zemepisných šírok a do vyšších nadmorských výšok, než je to doteraz," potvrdzuje aj Júlia Adamčíková, vedúca odboru surveillance infekčných ochorení Úradu verejného zdravotníctva. Naznačujú to podľa nej predpovede klimatickej zmeny na základe vlhkosti pre rok 2085.
Pred chorobami prenášanými komármi varuje aj Svetová zdravotnícka organizácia.
V správe, kde analyzuje dôsledky zmeny podnebia na zdravie Slovákov a Sloveniek, hovorí, že môžeme očakávať, že krajiny, ktoré neboli vystavované určitým vektorových chorobám, tieto infekcie v budúcnosti zažijú. Dôvodom je globálne otepľovanie, ktoré posunie nákazu na severnú pologuľu.
Možné riziká potvrdzuje aj lekár Ivan Bakoss z odboru imunizácie Úradu verejného zdravotníctva. "Z pohľadu infekčných ochorení v súvislosti s klimatickou krízou a vysokou migráciou obyvateľstva nemožno vylúčiť výskyt ochorení, ktoré sa na európskom kontinente bežne nevyskytujú – napríklad malária či horúčka dengue," povedal Bakoss.
Západonílska horúčka v Bratislave
Na vzostupe sú aj ďalšie tropické ochorenia. V minulom roku sme na Slovensku zaznamenali druhý prípad západonílskej horúčky. Infikovaný bol muž vo vekovej skupine nad 60 rokov, ktorý sa pohyboval medzi Bratislavou a maďarskou obcou Rajka.
Medzi príznaky západonílskej horúčky patria náhla horúčka, bolesť hlavy, hrdla či tela, ale aj vyrážky na trupe a končatinách, únava, nechutenstvo a bolesti brucha.
"Toto ochorenie sa prenáša komármi Culex, ktoré už zaznamenali aj na našom území," hovorí Adamčíková z Úradu verejného zdravotníctva.
Odborníčka hovorí, že údaje z epidémie ochorenia vo Francúzsku naznačujú, že vysoké teploty, vysoká vlhkosť a intenzívne dažde zvyšujú agresivitu komárov, ktoré toto ochorenie prenášajú.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Beata
Balogová
