Väčšina obyvateľov Slovenska si nemyslí, že transformácia smerom k nízkouhlíkovej ekonomike zničí slovenskú ekonomiku alebo slovenský priemysel.
Ukázal to výskum česko-slovenského Inštitútu 2050 "Slovenská klíma, transformácia a Green Deal 2023". Výskum tiež ukázal, že voliči na Slovensku sú zelenší ako konanie slovenských politikov.
Ako verejnosť vníma energetickú transformáciu a dekarbonizáciu, z čoho má obavy a čo ju spája a rozdeľuje? Odpovedajú vedúci výskumu a environmentálny sociológ TOMÁŠ CHABADA a environmentálny psychológ JAN KRAJHANZL.
V rozhovore sa dočítate?
- Aké sú hlavné obavy obyvateľov Slovenska spojené s klimatickými opatreniami?
- Ako hoaxy ovplyvňujú vnímanie klimatickej zmeny?
- Čo ľudí na Slovensku spája a čo rozdeľuje?
- Ktoré strany viac počúvajú svojich voličov?
Ide Slovensko na ceste k energetickej transformácii dobrým smerom?
Jan Krajhanzl: Náš výskum hovorí, že významná časť slovenskej verejnosti podporuje prakticky všetky politické opatrenia, ktoré sa skloňujú s tým, čomu hovoríme transformácia alebo dekarbonizácia.
Slovenskí politici a političky majú vlastne bianko šek od slovenskej verejnosti, aby boli oveľa viac aktívnejší, či už sa to týka obnoviteľných zdrojov energie, komunitnej energetiky, úspor, zatepľovania či ohľaduplného hospodárenia v krajine alebo podpory verejnej dopravy.
Verejnosť pripravená je, čo neviem povedať je, či je pripravená aj slovenská politická reprezentácia.
Tomáš Chabada: Ukazuje sa tiež, že verejnosť nedôveruje štátu a jeho schopnostiam prijímať uvedené opatrenia.
Ľudia si s transformáciou spájajú aj viacero obáv – aký bude dosah na sociálne slabších, regióny či periférie. A nie sú presvedčení, že štát dokáže zvládnuť transformáciu tak, aby priniesla benefity pre všetkých.
Znamená to, že ľudia na Slovensku transformácii drukujú a teraz je na politikoch, aby zdvihli k tomu zo zeme príležitosti, ktorých tam leží pomerne veľa?
