Keď pred pár rokmi v Bratislave merali odborníci rôzne miesta termokamerou, zistili, že v deň, keď teplomer ukazoval približne 33 stupňov, mali klasické strechy zo škridly či z lepenky 55 až 71 stupňov Celzia. Termokamera okrem horúcich striech zachytila aj detské ihrisko, kde namerali až 64 stupňov Celzia.
Extrémne horúčavy, ktoré sprevádzajú slovenské letá, majú dokázateľný vplyv na naše zdravie. Teplo už teraz zabíja a môže zhoršovať kardiovaskulárne, respiračne a mozgovo-cievne ochorenia, ako aj ochorenia súvisiace s cukrovkou.
Keď nárazové teplá nezvláda naše "dospelácke" telo, nie je prekvapením, že prejavy vidno aj na deťoch.
Pediatrička Mária Bertóková hovorí, že čím je dieťa menšie, tým je náchylnejšie na prehriatie. Môže za to termoregulácia - zatiaľ čo dospelí majú schopnosť udržiavať svoju stálu telesnú teplotu aj pri zmene teploty v prostredí, deťom to ide horšie. Ich termoregulácia sa vyvíja do šiestich rokov, dovtedy sú zraniteľné.
Pozor na kŕče
S postupne väčším teplom je dôležité, aby rodičia poznali "varovné signály" detských tiel. Podľa pediatričky Bertókovej sa dá problém spozorovať pri smäde, bledej, chladnejšej a lepkavej koži, výraznom potení, pocite na zvracanie, slabosti, malátnosti, keď je dieťa unavené, utiahnuté, bez nálady alebo má pocit na omdletie.
Zatiaľ čo väčšie deti dokážu tieto pocity rozoznať, pri menších je to ťažšie. "Menšie deti bývajú podráždené, plačlivé, môže, ale nemusí to byť sprevádzané aj teplotou, ktorá zväčša býva až do 39 stupňov," vysvetľuje doktorka.
Najčastejšiu reakciou detí na teplo, je prehriatie tela, ktoré sa prejavuje kŕčmi v dolných a horných končatinách alebo v bruchu. Podľa lekárky sa na tieto kŕče deti sťažujú najmä pri športovaní. "Pri novorodencoch je to obzvlášť nebezpečné, môžu mať febrilné kŕče, vyzerá to ako epilepsia, ale sú to kŕče spôsobené teplom," vysvetľuje Bertóková.
Už len horšie
Viac ako štvrtina všetkých detí je podľa organizácie UNICEF vystavených aspoň jednému z týchto troch vplyvov tepla - dlhému trvaniu horúčav, vysokej intenzite horúčav alebo extrémne vysokým teplotám.
Štúdiu, v ktorej merajú vplyv tepla na deti, nazvali Najchladnejší rok do konca ich života, pretože situácia bude už iba horšia. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude prakticky každé dieťa na zemi čeliť častejším vlnám horúčav bez ohľadu na to, či svet dosiahne scenáre s nízkymi emisiami skleníkových plynov, alebo nie.
Detská lekárka hovorí, že najčastejšie s problémami s teplom prichádzajú škôlkari, ktorí často behajú na dvore bez pokrývok hlavy a neskôr večer zvracajú a majú teplotu.
Pri prehriatí podľa nej treba dieťa vziať do chladnej, vzdušnej miestnosti a podávať mu tekutiny. Nie však studené, skôr vlažné, a nie veľké množstvo - len po postupných dúškoch. "Ak je celé telo červené z prehriatia, je dôležité prikryť ho plachtou namočenou v studenej vode," odporúča odborníčka.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Beata
Balogová
