Príjemný víkend! Antropológ Juraj Buzalka vraví, že uvedomelí Slováci by dnes mali aktualizovať národný príbeh a robiť to, čo kedysi robil Štúr - budiť ľud, ktorý je v osídlach falošných konzervatívcov. Čím by mali dnes Slováci naplniť svoj príbeh, zisťovala redaktorka Kristína Kúdelová.
Okolie ju odhováralo, že Aljaška je nebezpečná, divoká a chladná. Kamila Dulová napokon nepočúvla a vybrala sa tam na mesiac. Spávala v lesoch a krajinou prešla okolo 1 300 kilometrov stopom. Nikdy predtým pritom necestovala sólovo. O svojich zážitkoch sa podelila s reportérkou Michaelou Žurekovou.
Dušan Mitana bol známym bohémom, patril k najoriginálnejším slovenským spisovateľom. Život ukončil v máji 2019 skokom z okna. Jeho dielo je uzavreté. Napriek tomu teraz vzniká ďalšie, ktoré sa ho takisto dotýka. O čom bude, zisťoval redaktor Peter Getting.
Antropológ Buzalka: Slováci by mohli byť moderní, no brzdia ich štúrovské bludy

Mnohých Slovákov dodnes fascinuje to, čo je nezápadné, nemoderné, údajne duchovnejšie a tradičnejšie, hovorí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Neuvedomujú si, že to, čo považujú za tradičné, má často moderný pôvod.
Keď je so študentmi, demonštruje im to na príklade vzťahu medzi mužom a ženou. Kedysi boli ich roly v domácnosti komplementárnejšie, nerovnosť medzi pohlaviami je skôr novšieho dáta. Žiaľ, vzor rodiny z čias komunistickej modernizácie nám dali aj do ústavy.
V minulosti sa Slovensko už viackrát prihlásilo k progresívnej tradícii. Veľká časť populácie však často zotrváva v romantických predstavách o zázračných vodcoch a dedinskej povahe národa. Platí to aj pre politikov, ktorí síce vedia, čo by mali robiť, no vedie ich cynizmus alebo zbabelosť.
Juraj Buzalka vraví, že uvedomelí Slováci by dnes mali aktualizovať národný príbeh a robiť to, čo kedysi robil Štúr - budiť ľud, ktorý je v osídlach falošných konzervatívcov.
Precestovala Aljašku stopom: Ľudia mi dávali jedlo aj ponúkali pomoc. Ich život je pomalý a krásny

Okolie ju odhováralo, že Aljaška je nebezpečná, divoká a chladná. Nakoniec nepočúvla a vybrala sa tam na mesiac, s obmedzeným rozpočtom a sama. Spávala v lesoch a krajinou prešla okolo 1 300 kilometrov stopom. Nikdy predtým pritom necestovala sólovo a už vôbec nie v takej divočine.
"V zime domáci veľakrát zostanú zaseknutí na jednom mieste aj mesiac, nejdú ani do obchodov. Keď človek nebýva vo väčších mestách, ktorých je na Aljaške pomerne málo, tak žije veľmi izolovaný život. Nie je tam rádio ani televízia, telefónny signál tiež miestami vypadáva, pošta chodí ľuďom do schránok, ktoré sú aj päť kilometrov od ich bývania. Žijú však pomalý, krásny život," opisuje cestovateľka Kamila Dulová.
Vie, že cestovať osamote nemusí byť pre ženy vždy bezpečné. Aj ona sama zažila nepríjemné situácie, no nechce sa dať odradiť. "Počúvam aj názory, že hlúpa žena išla niekam sama, ale prečo by muži mali mať právo ísť sami a ženy by sa mali báť? Tiež chcem zažiť dobrodružstvo," hovorí.
Píše knihu o živote s Dušanom Mitanom: Pomáha mi to odľahčiť zúfalstvo, že už tu nie je

Jeho prózy vedeli vždy prekvapiť, či už to bolo nečakanými koncami, tajomnou atmosférou, alebo zmesou všednosti a absurdity. Dušan Mitana bol známym bohémom, patril k najoriginálnejším slovenským spisovateľom. Život ukončil v máji 2019 skokom z okna. Jeho dielo je uzavreté.
Napriek tomu teraz vzniká ďalšie, ktoré sa ho takisto dotýka. Píše ho jeho manželka Eva Kristová-Mitanová. Ponúka vlastnú verziu ich životného príbehu aj neštandardný pohľad na život s umelcom.
"Obzerám sa späť za naším spoločným životom. Dušan skrátka vybočoval z normy, vyčnieval, boli sme mimo väčšiny. Myslím si, že sme sa našli," hovorí.
Zlatokopka, exhibicionistka, prostitútka. Predchodkyňa Barbie bola všetkým, len nie detskou hračkou

Písal sa rok 1956, keď spoluzakladateľka spoločnosti Mattel a jej dospievajúca dcéra stáli pred výkladom obchodu vo Švajčiarsku. Očarila ich asi 30-centimetrová bábika s platinovým účesom, silne nalíčenými očami a našpúlenými perami, ktorá sedela na lanovej hojdačke.
Bábika, model nemeckej výroby predávaný pod názvom Bild Lilli, bola v tom čase v tejto časti Európy obľúbená – všeobecne sa považovala za sexuálnu hračku alebo žartovný darček pre mužov.
Nie je jasné, či Ruth Handlerová, obchodná manažérka z Kalifornie, ktorá v tom čase dovolenkovala v Európe, vedela, čo je Lilli zač. Historici nemajú jasno ani v tom, kde sa obchod vlastne nachádzal – v obľúbenom hračkárstve Franza Carla Webera v Luzerne, v trafike alebo v bare?
Bez ohľadu na to Lilli robila to, na čo ju určili. Zaujala Handlerovú, ktorá si bábiku vzala domov a o tri roky neskôr predstavila jej americkú dvojníčku – Barbie.
Má dvanásť a myslí si, že je žena. Otec jej vzal detstvo a ona netuší, čo je na tom zlé

To si našla v skrini starej mamy? Keď sa Dalva niekde zjaví prvýkrát, takouto otázkou väčšinou reagujú jej rovesníci.
Dalva má dvanásť rokov a oblieka sa úplne neprimerane k svojmu veku. Nosí čipkované topy zo saténovej látky, pripína si starosvetské náušnice a vlasy si češe dohora ako buržoázne dámy z minulého storočia.
Hoci by si vedela šaty kupovať aj sama, v obchode nikdy nebola. Vždy všetko za ňu vyberal otec, jediný rodinný príslušník, s ktorým žila - a s ktorým mala neprípustný vzťah.
Dalva nerozumela tomu, čo sa stalo, keď ich dom v jeden večer prepadla polícia. V štátnom centre pomoci sa pýtala, prečo jej otca zatkli a kedy sa k nemu bude môcť vrátiť. Vysvetlenie, že je pre ňu nebezpečný, odmietala.
Medzi nami je niečo celkom iné, hovorila. Vy tomu nerozumiete.
Ako vyzerá skupinový sex z Idiotov v divadle? Otvorenejší ako vo filme

Rozhodli sa opustiť svet rozumu, dobrého zamestnania aj slušného správania. Chceli vyprovokovať čo najviac ľudí, túžili baviť sa na ich účet aj na tom, ako veľmi dokážu popustiť uzdu svojej kontrole. Predstierali, že sú ľudia s mentálnym postihnutím, hľadali a neustále zdokonaľovali svojho „vnútorného idiota“.
V idiotskom režime obťažovali ľudí v reštaurácii, predávali ohavné a predražené svietniky a mali aj skupinový sex.
Keď Lars von Trier v roku 1998 natočil film Idioti, mnohí ľudia boli jeho šokujúcou otvorenosťou natoľko znechutení, že nevideli ani druhý plán filmu. Zranených, nevyrovnaných a nešťastných ľudí, ktorí v hre na idiotov hľadajú predovšetkým únik od vlastných životov.
Môže sa divadelnej inscenácii podariť ukázať tento rozmer?
Sú slnečné okuliare zbytočné? Veda odpovedá šarlatánom

Sú slnečné okuliare a opaľovacie krémy naozaj dôležité? Alebo je to len marketingový ťah spoločností, ktorý využíva nevedomosti a strach ľudí?
Debatu na túto tému rozprúdil na sociálnych sieťach bývalý profesionálny futbalista a dnes známy český funkčný lekár Jan Vojáček, ktorého na instagrame sleduje takmer 90-tisíc ľudí.
„Prečo nenosím slnečné okuliare? Pretože je pre mňa dôležité mať zdravý vzťah so slnkom a prirodzeným svetlom, a tak udržiavať v zdravom chode cirkadiánne rytmy. To mi prináša okrem iného to, že nepoužívam opaľovacie krémy, pretože moja koža je dobre pripravená na intenzitu slnka,“ vysvetľuje v pôvodnom príspevku na sociálnych sieťach.
Dodáva, že s vystavovaním sa na slnku zachádza „vnímavo, citlivo a múdro“. Tak, aby si jeho typ kože postupne zvykol na intenzitu slnka.
Vedecké štúdie však ukázali, že používanie opaľovacích krémov nielenže znižuje účinok starnutia spôsobený slnkom, ale najmä znižuje riziko spálenia a vzniku rakoviny kože.
Hračka môže pre dieťa predstavovať aj priateľa. Odpútať sa od nej môže byť veľkou výzvou

V domácnostiach s deťmi nie je jednoduché ubrániť sa hromadeniu vecí. Meniny, narodeniny, Vianoce, odmena za vysvedčenie, oslavy školských či športových víťazstiev aj náhodné nákupy prinášajú zakaždým množstvo hračiek, oblečenia a ďalších drobností.
Niektorým sa to do istej miery darí. Mama školáčky Ivana Eliašová hovorí, že u nich doma nehrozí skladovanie oblečenia či hračiek. Ak sú v dobrom stave, radšej ich posúva mladším deťom v rodine. A dcére dokáže prakticky vysvetliť, že z tých vecí už vyrástla, alebo že ich už nepotrebuje.
U Kataríny Mošovskej z Farmy pod Poľanou, kde deťom hračky viac požičiavajú, ako kupujú, mali pred pár mesiacmi veľké triedenie, pri ktorom vyraďovali nefunkčné či inak poškodené hračky. Tie zväčša dostávajú dvaja súrodenci na narodeniny, aj keď sa rodina zväčša ešte zloží na nejakú väčšiu hračku, napríklad na trampolínu či detský traktor na vozenie.
Nie vždy je to také ideálne ako na Farme pod Poľanou či u Eliašovcov. Niektoré deti sa zatnú a odmietajú svoje veci darovať alebo ich vyhodiť.
Výskumníci z austrálskej Edith Cowan University Shane Rogers a Natalie Gatelyová na odbornom portáli The Conversation vysvetľujú, prečo je to niekedy ťažké a ako môžu rodičia tento proces uľahčiť.
Kultúrne tipy

Klasika nie je nuda. Viva Musica! prinesie do Bratislavy hudobné hviezdy. Kam za kultúrou od 23. do 30. júna?
Víkendový recept

Nenáročné na prípravu a s osviežujúcou chuťou. Vyskúšajte recepty na koláče a zákusky s čerešňami a višňami.
Víkendový kvíz

Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
