Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Vnímam, že náš vzťah nie je o tom, že jedna strana dáva a druhá berie, ale že si odovzdávame každý to, čo máme,“ hovorí LÝDIA ŠUCHOVÁ, ktorá upozornila na raziu v Moldave nad Bodvou, o svojom vzťahu s ľuďmi z osady Budulovská.
Pred desiatimi rokmi desiatky kukláčov nabehli do osady v Moldave nad Bodvou, zbili Rómov a porozbíjali im domy. Išlo o odplatu za to, že im niekoľko dní predtým mentálne retardovaný chlapec hodil do policajného auta kameň. Slovensko roky ťahalo po súdoch obete razie, rozhodnúť musel až súd v Štrasburgu.
Lýdia Šuchová
- je predsedníčkou a spoluzakladateľkou občianskeho združenia Equity, ktoré sa zameriava najmä na aktivity v rómskych osadách,
- v minulosti bola riaditeľkou Agentúry na podporu výskumu a vývoja,
- učila na viacerých školách v Bratislave, pôsobila aj na Prírodovedeckej fakulte UK,
- vyštudovala fyziku a pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave.
Ako si spomínate na ten deň pred desiatimi rokmi vy?
Ešte tri dni predtým, keď bolo prvé podujatie, bola, myslím, sobota. Boli sme pozvaní do osady Budulovská, kde sa končil upratovací projekt a boli sme tam s manželom, s dcérou a mnohými ďalšími ľuďmi. V noci po skončení podujatia sa stal nepríjemný incident obyvateľov osady s policajtmi.
Hodenie kameňa do auta a zadržanie na tri dni jedného mentálne postihnutého mladého muža a jedného v tom čase neplnoletého chlapca, ktorý bol z našej skupiny Chalanov z chatrče a Divadla z chatrče. Keď sme sa o tom ráno dozvedeli, tak sme sa začali o neho zaujímať, lebo sme ho poznali, že je to slušný chlapec.
Policajná razia sa udiala 19. júna. Som z Bratislavy, bola som doma. Podvečer som si našla veľa zmeškaných hovorov od komunitnej pracovníčky Irmy Horváthovej, tak som sa zľakla. Keď som jej volala naspäť, tak plakala do telefónu, že si myslí, že sa niečo veľmi zlé deje v osade, pretože tam išlo veľa policajných áut.
Vtedy som sa snažila zavolať na telefónne čísla ľudí z osady, ale nikde som sa nevedela dovolať. Až potom mi zdvihli a povedali, že sú tam policajti so psami. Počula som aj psy, aj hluk, ktorý sa tam dial. Hovorili mi: „Teta Lydka, pomôžte nám.“ Ako však pomôcť z Bratislavy do Moldavy? Také sú moje spomienky.
Ako ste sa dostali k tomu, že ste boli na tom projekte a že máte priateľov práve v osade Budulovská?
