BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová verí, že aj ďalšia vláda bude považovať dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu za základné minimum a podporovať členstvo Slovenska v NATO. Uviedla to na utorkovom veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl.
Aj v zložitej socioekonomickej situácii považuje za potrebné komunikovať o investíciách do obrany ako o investíciách do bezpečnosti Slovenska a jeho obyvateľov. V príhovore apelovala aj na opatrenia proti hybridnému pôsobeniu.
Investície do bezpečnosti
"To, že potrebujeme investovať viac do našej vlastnej bezpečnosti a obrany, potvrdzuje aj uplynulých 30 rokov. Ozbrojené sily sa nebudujú z roka na rok. Jedno politické rozhodnutie môže niektoré zložky alebo spôsobilosti ľahko zrušiť. Ich obnovenie alebo nahradenie však trvá roky, podobne ako nábor a výcvik nových ľudí," vyhlásila prezidentka a hlavná veliteľka armády.
Zanedbané investície do obrany sa podľa Čaputovej dnes dorovnávajú v neľahkých časových i finančných podmienkach. Pripomenula, že okrem modernej techniky, infraštruktúry a výcviku je potrebný aj motivovaný personál. Verí, že zvýšenie výdavkov do obrany a spustenie modernizácie armády ho pomôžu zabezpečiť. Volá po väčšom uznaní a podpore pre vojakov.
Prezidentku mrzí, že na Slovensku sa v porovnaní s inými štátmi viac darí hybridným hrozbám. "Potrebujeme viac investovať do opatrení, ktoré hybridné pôsobenie oslabia," skonštatovala.
Ocenila pomoc Ukrajine
Hlava štátu ocenila postoj armády a ministerstva obrany po vypuknutí vojny na Ukrajine. Okrem poskytovania techniky, výcviku či pomoci pri nápore utekajúcich Ukrajincov vyzdvihla jasnú komunikáciu smerom k verejnosti o význame pomoci pre Ukrajinu.
"Ak ide o bezpečnosť a obranu našej krajiny, politikárčenie by malo ísť bokom," podotkla. Za plnenie úloh v súvislosti s konfliktom na Ukrajine udelila ďakovné medaily dvom útvarom, 81. krídlu Sliač a 65. prieskumnému práporu.
Na blížiacom sa samite NATO chce spoločne s ďalšími štátmi B9 presadzovať ešte väčšiu bezpečnosť východného krídla Aliancie. "To znamená detailnejšie obranné plány pre náš región spolu s jednotkami a posilami pripravenými na prípadnú obranu a tiež s predvídateľnejšou a koordinovanejšou prítomnosťou protivzdušnej a protiraketovej obrany," priblížila.
Nová bezpečnostná realita
Nasledujúce roky budú pre Slovensko a jeho ozbrojené sily podľa náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniela Zmeka v znamení novej bezpečnostnej reality. Ich akcieschopnosť a prípadný úspech pri obrane štátu budú závisieť od toho, ako sa podarí na novú realitu adaptovať.
"Ak má občan, ktorý sa nachádza v neľahkej ekonomickej situácii, pochopiť a podporiť potrebu investovať zdroje do bezpečnosti, je potrebné, aby rozumel významu bezpečnosti a prepojeniu bezpečnosti na ekonomickú situáciu, teda aj jeho osobnú prosperitu," vyhlásil Zmeko.
Celospoločenskú zhodu podľa neho nemožno dosiahnuť, ak sa akýkoľvek väčší modernizačný projekt stáva nástrojom politického súboja.
Hrozby treba v novej bezpečnostnej situácii podľa náčelníka Generálneho štábu otvorene pomenovať a pripraviť sa na ne. Slovensko tiež musí byť pevnou súčasťou Aliancie. Za potrebné považuje tiež budovať nástroje proti hybridným hrozbám. Hovorí tiež o širokom pôsobení armády, napríklad pri migračných krízach.
Životná poistka štátu
Ozbrojené sily označil Zmeko za životné poistenie štátu, do ktorého sa oplatí investovať hlavne v čase mieru. Vyzdvihol prebiehajúcu modernizáciu. Pripustil však, že zavádzanie novej výzbroje znamená aj zvyšovanie nákladov, napríklad na prevádzku či údržbu. Dve percentá HDP na obranu je podľa neho potrebné vnímať ako minimum.
Aktuálna naplnenosť armády je podľa Zmeka približne 75 percent. Ako vysvetlil, pokles o dve percentá spôsobilo pribúdanie nových spôsobilostí i odchod personálu. Upozornil však aj na pokles záujmu o službu v armáde. Príčiny vidí v nedostatočnom spoločenskom postavení či náročnosti povolania.
Pomoc Ukrajine označil Zmeko za správnu, v súlade s medzinárodným právom a bezpečnostnými záujmami Slovenska. Podotkol, že okrem konfliktu na Ukrajine je situácia nestabilná aj v ďalších regiónoch sveta, ktoré môžu vyústiť do novej krízovej situácie.
Dôstojné podmienky pre vojakov
Minister obrany Martin Sklenár označil uplynulé tri roky za najreformnejšie obdobie v dejinách rezortu. Vyzdvihol investície do infraštruktúry, výstroja či techniky, ktoré majú vojakom priniesť dôstojnejšie podmienky na výkon služby.
Hovorí o vyše stovke rozbehnutých modernizačných projektoch aj zvýšení miezd vojakov. V čase pokračujúcej vojny na Ukrajine sa podľa neho darí postupne odkrývať prokremeľskú spravodajskú sieť.
Minister vyzdvihol aj prijatie strategických dokumentov či otvorenú komunikáciu rezortu. Pripomenul tiež priority z programového vyhlásenia vlády.
Sklenár odmieta, že Slovensko pomáha Ukrajine na úkor vlastnej bezpečnosti. Poukázal, že výdavky na obranu SR sa zvyšujú. "Slovensko pomáha Ukrajine, ale pomáhame hlavne sebe," skonštatoval. Poznamenal, že najlepšou slovenskou obrannou politikou je mať na hranici stabilnú, prosperujúcu a mierovú Ukrajinu.
Za pomoc a podporu Slovenska poďakoval na veliteľskom zhromaždení ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran. Náčelník Generálneho štábu Slovenskej republiky si tiež prevzal vyznamenanie, ktoré mu udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský.
