Zou Yi žije na trinástom poschodí mrakodrapu v Pekingu, hneď oproti televíznej veži, ktorú si každý deň pred odchodom do práce odfotí. Aj keď vežu každý deň sníma z rovnakého uhla, zábery zozbierané za tri roky sa líšia.
„Za oknom som videl budovu, ktorá sa črtala v smogu. Niekedy úplne zmizla a inokedy sa zas ukázala," povedal Zou pre CNN.
Nejde o kúzelný príbeh, budova zmizla pre intenzívne znečistenie ovzdušia, ktorým je Peking známy. Aj keď sa situácia v hlavnom meste Číny zlepšila, stále existujú obavy, že sa smog po pandemickom reštarte ekonomiky opäť vráti.
Nemusíme však cestovať až do Číny, aby sme si všimli znečistené ovzdušie. Aj keď nás nezahaľujú mračná smogu, špinavý vzduch na Slovensku zapríčiňuje respiračné ochorenia aj predčasné úmrtia.
Predčasné úmrtia
Podľa Inštitútu environmentálnej politiky súčasná koncentrácia nebezpečných prachových častíc a oxidu dusičitého vedie k takmer 1600 predčasným úmrtiam každý rok. Ročne teda na znečistenie vzduchu vymrie jedna menšia slovenská obec, napríklad Hontianske Nemce.
„Slovensko má jednu z najvyšších priemerných úrovní vystavenia prachovým časticiam s priemerom menším ako 2,5 mikrometra zo všetkých členských štátov EÚ. Tieto prachové častice prispievajú k výskytu astmy, kardiovaskulárnych ochorení, pľúcnych chorôb a následne k predčasným úmrtiam,” píšu analytici Inštitútu.
Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie v roku 2021 žiaden zo slovenských krajov neplnil limity na prachové častice od Svetovej zdravotníckej organizácie. Žilina sa dokonca umiestnila na 280. mieste z 323 meraných destinácií.
Hlavnou príčinou špinavého vzduchu sú emisie skleníkových plynov. Priemysel, doprava a výroba energie totiž stále vo veľkej miere pochádza z fosílnych palív, a ich spaľovaním sa do ovzdušia dostávajú škodlivé látky, ktoré dýchame. Tie sú nielen príčinou horšieho zdravia, ale aj klimatickej zmeny.
Zároveň však platí, že vyššie teploty súvisiace so zmenou podnebia môžu viesť k nárastu ozónu, škodlivej látky znečisťujúcej ovzdušie. Zmena klímy spôsobuje aj väčšie suchá a sucho zas drží v ovzduší nečistoty.
Mestá aj dediny
Medzi časté ochorenia, ktoré znečistené ovzdušie spôsobuje, patrí napríklad bronchitída. V dôsledku znečistenia prachovými časticami PM10 každoročne ochorie okolo 430 ľudí, najvyšší počet zaznamenal Inštitút environmentálnej politiky v Košiciach.
Keď sa hovorí o špinavom vzduchu, ukazuje sa najmä na veľké mestá a metropoly, v ktorých je veľa smogu z dopravy. No na Slovensku je problém aj v malých obciach. U nás sú najrizikovejšie miesta, kde ľudia kúria drevom alebo uhlím, upozorňuje pneumológ Ivan Solovič z Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.
„Viac ako 80 percent mojich pacientov sú ľudia z marginalizovaného prostredia. Spaľujú tam takmer všetko, čo sa spáliť dá, a to je úplne najhoršie,” hovorí Solovič. Dodáva však, že oproti minulosti je u nás dnes menej znečistené ovzdušie.
Viac než India, Kanada aj Mexiko
Znečistený vzduch je takmer všade. Približne 87 percent svetovej populácie v súčasnosti žije v krajinách, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia prekračuje usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie.
Celkovo v dôsledku zlej kvality ovzdušia zomrie každý rok 400-tisíc Európanov a celosvetovo na znečistené ovzdušie zomrie viac ľudí ako pri autonehodách, v dôsledku fajčenia, HIV či AIDS.
Škodlivý vzduch má okrem zdravotných aj ekonomické dosahy. Svetová banka v spolupráci s Washingtonskou univerzitou vypočítali, že v roku 2013 stáli predčasné úmrtia svetovú ekonomiku 5,11 bilióna dolárov. To je približne veľkosť hrubého domáceho produktu Indie, Kanady a Mexika dohromady.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Beata
Balogová
