Brigita Zelidová sa pravidelne stará o svoju kožu, skúma si ju. Hneď ako zbadá niečo podozrivé na tele niekoho iného, podelí sa o varovanie.
„Moja mama si objavila na rukách fľaky. Nevšímala si to, lebo sa ani nezdalo, žeby to bolo vážne. V priebehu pár týždňov sa to zhoršovalo, až nakoniec bola nútená vyhľadať odbornú pomoc. Najprv to vyzeralo, že všetko bude v poriadku, ale zistilo sa, že má rakovinu kože v konečnom štádiu,“ prezradila dôvod, prečo sa správa tak, až by ju niekto mohol označiť za úzkostlivú.
Jej matka chorobe podľahla a ona si odvtedy želá len jedno: „Kiežby išla za lekárom skôr.“
Viac tepla, viac prípadov
Brigitina mama dostala malígny melanóm, zhubný nádor, ktorý vzniká nekontrolovaným delením buniek v spodnej vrstve kože. Ide o jedno z najagresívnejších nádorových ochorení. Aj keď je nádor ešte veľmi malý, rýchlo metastázuje do dôležitých orgánov.
Prípadov zhubného melanómu je pritom na Slovensku čoraz viac. Ukazujú to dáta Národného centra zdravotníckych informácií, podľa ktorých v rokoch 2012 až 2020 ich počet z roka na rok stúpa. Podľa centra sa v európskych krajinách za posledných 35 rokov výskyt melanómu zvýšil až štvornásobne.
Súvisí to aj s tým, že so zmenou podnebia máme čoraz viac slnečných dní. „Zmeny v intenzite UV žiarenia, predlžovanie a rast extrémnych vĺn horúčav v dôsledku zmeny klímy môžu ovplyvniť incidenciu rakoviny kože,” informuje správa Úradu verejného zdravotníctva Podiel na vzniku tohto ochorenia však podľa úradu majú aj neuvážené návštevy solárií.
Platí pritom jednoduchá rovnica - čím viac tepla, tým viac času trávime na slnku. „Bolo preukázané, že vyššie teploty prostredia ovplyvňujú výber oblečenia a množstvo času stráveného vonku a potenciálne zvyšujú vystavenie ľudí ultrafialovému žiareniu v niektorých regiónoch,” píše sa v správe.
Iné kožné problémy
To isté sa deje globálne, keďže zmena klímy je celosvetový problém. Štúdia Climate Change and Skin Cancer odhaduje, že s nárastom globálnej teploty o dva stupne oproti predindustriálnej ére môžeme očakávať nárast výskytu rakoviny kože o 11 percent.
Rakovina kože je akýmsi posledným stupňom závažnosti, ktoré nám nadmerné vystavovanie slnku spôsobuje. Existujú aj menej závažné, no predsa nepríjemné nebezpečenstvá.
„Pri zvýšenej teplote dochádza k prekrveniu kože, čím sa zvyšuje produkcia kožného mazu. Vytvárajú sa zapareniny, zapaľujú sa vlasové folikuly, keďže koža sa oveľa viac potí,“ vysvetľuje dermatologička Sandra Rozborilová.
Niekedy sa podľa nej pacientom predpisujú aj antibiotiká, a to v prípade, že dôjde k zápalu žľazy. „V praxi tiež vidíme tvorbu slnečných popálenín, ktoré spoznáme ako pigmentové škvrny na koži,” hovorí. Keď sa koža viac potí, treba ju viac hydratovať zvonka aj zvnútra, napríklad pitím vody a zeleného čaju, odporúča kožná lekárka.
Platí pritom, že náchylnejší na kožné ochorenia spôsobené slnkom sú ľudia so svetlejšou pleťou, diabetici, starší ľudia aj deti.
Národný portál zdravia spravovaný Národným centrom zdravotníckych informácií upozorňuje, že v posledných rokoch rakovina kože postihuje čoraz viac mladších detí.
K vzniku totiž prispieva opakované vystavovanie sa slnku už v detskom veku. „Deti by mali byť oblečené aj do bazéna, nezanedbávajme ani krémovanie. Ak sa totiž viackrát v detstve spáli pokožka, v dospelosti to môže viesť až k rakovine kože,” upozorňuje detská lekárka Mária Bertóková.
Odhaduje sa, že už jedno spálenie v detstve, ktoré spôsobí pľuzgiere, zdvojnásobí riziko vzniku melanómu v neskoršom veku. „Poškodzovanie kože sa totiž hromadí, ide o tzv. kumulatívny efekt, a koža nezabúda,” upozorňuje Národný portál zdravia.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Autor: Michaela Mihoková
Beata
Balogová
