Ján Kubiš zvažuje prezidentskú kandidatúru

BRATISLAVA. Diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš zvažuje kandidatúru na prezidenta. Rozhodnutie prijme po septembrových parlamentných voľbách.

Ako uviedol pre TASR, o funkciu by sa chcel uchádzať ako nezávislý občiansky kandidát. Privíta podporu parlamentných politických strán.

"Vzhľadom na moje doterajšie skúsenosti, znalosti a výsledky by som z pozície prezidenta mohol zodpovedne konať pri hľadaní takých riešení, ktoré by plne zohľadňovali suverénne záujmy Slovenska a jeho občanov, prispievali k mieru, bezpečnosti a spolupráci, a tým aj k stabilite a prosperite demokratického Slovenska ako zodpovedného člena Európskej únie a NATO," domnieva sa Kubiš.

Väčšinu svojho profesionálneho života sa podľa svojich slov zaoberal riešením konfliktov a krízových situácií, snahami, ako krízam a konfliktom predchádzať, hľadať politické, mierové riešenia.

Načítavam... Čaputová je z kola von. Kto sa pobije o prezidentský palác? (21. 6. 2023)

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

"Nerobil som to len od zeleného stola, priamo som pracoval v konfliktných oblastiach od Tadžikistanu cez Afganistan, Irak, Libanon a Líbyu, kde som viedol veľké mierové či politické misie OSN," poznamenal pre TASR.

Rozhodnúť o kandidatúre sa plánuje po parlamentných voľbách. Očakáva, že až po nich sa niektoré politické strany rozhodnú postaviť svojich kandidátov.

"To určí, v akom poli sa bude súťažiť, aký potenciál a zdroje budú nasadené na podporu jednotlivých kandidátov. Nezávislý kandidát, ktorým by som chcel byť, má v tomto nevýhodu a ako minimum musí mať dobre prečítanú situáciu," zdôvodnil.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Zuzana Čaputová exkluzívne pre SME: Prečo som sa rozhodla nekandidovať Čítajte

Pripomína, že v minulosti pôsobil vo vláde ako nezávislý odborník. "Pochopiteľne, privítam podporu parlamentných politických strán, ktoré by to považovali za možné, nehľadiac na moje politické a spoločenské názory. Je mi však jasné, že s niektorými sa programovo nezhodnem a zrejme ma nepodporia, najmä ak budú mať svojich kandidátov," skonštatoval pre TASR.

Slovensko je podľa Kubiša občiansky a politicky roztrieštené a polarizované, čoraz viac sa radikalizuje, rastie extrémizmus doma aj v Európe, aj vzhľadom na hospodárske a sociálne problémy.

Hovorí o chýbajúcom spoločnom cieli či vízii, ako budovať moderný, prosperujúci, hospodársky výkonný a sociálne spravodlivý demokratický právny štát s dôstojným životom pre všetkých občanov na základe ich rovných práv a povinností.

"I keď by som sa mohol uspokojiť s tým, čo som dosiahol a čo som doteraz urobil, aj pre Slovensko, nie som zvyknutý problémy len registrovať a kritizovať iných, ale zapojiť sa do ich riešenia, aj za cenu ťažkostí, útokov a určitých obetí," vysvetlil Kubiš pre TASR.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Korčok zvažuje kandidatúru na prezidenta Čítajte

Upozorňuje na súbeh mimoriadne komplikovaných komplexných kríz doma, v našom regióne, Európe a globálne. Hovorí o historických geopolitických zmenách, v ktorých je ruská agresia voči Ukrajine len jedným faktorom. Očakáva, že najmä vývoj v zahraničí sa zrejme bude ďalej komplikovať a môže rásť aj konfliktný potenciál. "Čoraz viac budeme doma aj v zahraničí pociťovať devastujúci dosah klimatických zmien vrátane migrácie, na ktoré sme si doteraz nenašli efektívne riešenia," dodal.

Kubiš pripomína svoje pôsobenie v pozícii riaditeľa Strediska pre prevenciu konfliktov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a neskôr generálneho tajomníka OBSE. "Ako minister zahraničných vecí SR som dôsledne presadzoval záujmy SR aj v komplikovaných otázkach, kde sa naše postoje odlišovali od postojov partnerov, napríklad v otázke Kosova, bez toho, že by sme spochybnili svoje zahraničnopolitické smerovanie či poškodili svoju reputáciu," povedal pre TASR.

Ako skonštatoval, vo svojej profesionálnej činnosti musel hľadať prieniky často veľmi protichodných pozícií a pri presadzovaní vzájomne prijateľných politických riešení vychádzať z princípov spolupráce a spájania ako protikladu prehlbovania konfrontácie a rozporov.