BRATISLAVA. V prípade vysoko rizikového scenára vývoja vojny na Ukrajine by mohlo na územie Slovenska vstúpiť 280-tisíc nových utečencov v priebehu jedného mesiaca, pričom denne by išlo približne o 8 000 osôb.
Vyplýva to z Kontingenčného plánu pre riešenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným príchodom obyvateľov Ukrajiny na územie SR spôsobeným ozbrojeným konfliktom na jej území na obdobie júl – december 2023, ktorý dnes schválila vláda s pripomienkou.
Pri zhoršených poveternostných podmienkach sa podľa dokumentu z dielne rezortu vnútra očakáva rýchlejší pohyb utečencov, preto dočasne môže prísť k zvýšeniu náporu na hraničné priechody, a to na približne 15 000 osôb denne po dobu približne 15 dní. Súčasťou rizikového scenára tiež je, že počet osôb, ktoré požiadajú o štatút dočasného útočiska, bude zásadne vyšší ako v roku 2022, teda približne na úrovni 45 percent z prichádzajúcich, čo tvorí predpoklad približne 125-tisíc odídencov so žiadosťou o štatút dočasného útočiska v SR.
Predmetný rizikový scenár podľa rezortu vnútra predpokladá nárast intenzity ruských útočných operácií na Ukrajine. Počet starších obyvateľov v zasiahnutých lokalitách je pritom podľa predpokladu podstatne vyšší než v skupine odídencov, ktorí už sú na území SR.
Prekazili niekoľko incidentov na školách. Mládež sa radikalizuje, upozorňuje Ódor Čítajte Úlohou plánu je v tejto súvislosti zabezpečiť bezpečný a dôstojný vstup a pobyt pre ukrajinských utečencov na územie SR, zabezpečiť im prístup k informáciám a poradenstvu o možnostiach, právach a povinnostiach v rámci dočasnej ochrany, a tiež zabezpečiť im prístup k materiálnej, právnej, psychosociálnej a zdravotnej podpore.
Plán rozpoznáva tri fázy aktivácie. Pohotovostnou fázou 0 je stav, keď je počet osôb prekračujúcich hranicu s Ukrajinou do 5 000 denne v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch. Fáza 1 znamená počet medzi 5 000 a 8 000 osôb denne v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch alebo na základe vyhodnotenia ostatných vyššie uvedených kritérií. Fáza 2 nastane, keď je počet osôb v priebehu dvoch dní po sebe vyšší ako 8 000 denne.
Vláda schválila
- Slovensko bude prispievať na spolufinancovanie projektov s OECD 100-tisíc eur ročne. Slovenská republika poskytuje dobrovoľné príspevky na spoločné projekty s OECD od roku 2001. Postupne sa táto suma zvyšovala zo 68 600 eur na súčasných 100-tisíc eur, ktorá sa platí od roku 2018.
- Obstaranie projektu rekonštrukcie historickej budovy SND. Divadlo by mohlo privítať návštevníkov na začiatku sezóny 2031/2032. Rámcový plán vychádza zo štúdie uskutočniteľnosti, ktorú nechalo vypracovať SND, a takisto hodnotiaceho materiálu Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR. MK rozpracovalo návrh investície v troch realizačných variantoch. "Celkové investičné náklady na jej rekonštrukciu by predstavovali v závislosti od zvolenej alternatívy finančnú sumu v rozpätí 50,9 - 82,3 milióna eur," uviedol rezort kultúry. Ako ekonomicky najafektívnejší vybralo MK variant, ktorý ráta len s rekonštrukciou existujúcej budovy bez jej rozšírenia či nadstavby.
- Ministerstvo životného prostredia má v prípade vrakunskej skládky urobiť opatrenia nevyhnutné na sanáciu. Na sanačné práce je podľa aktuálnych informácií vysúťažený zhotoviteľ geologických prác, ktorý je technicky pripravený realizovať sanáciu envirozáťaže. Envirorezort považuje za potrebné predĺžiť existujúcu zmluvu so zhotoviteľom, ktorá sa končí 30. júna, a pokračovať v sanácii.
- Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude šéfovať Miloš Koterec. Vo funkcii nahradí Milana Jána Pilipa. Koterec mimo iného pôsobil v minulosti ako europoslanec, stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku a štátny tajomník rezortu obrany.
- Vláda odvolala z funkcie štátneho tajomníka Radoslava Kutaša. Návrh na odvolanie predložila ministerka kultúry Silvia Hroncová.
Vojna na Ukrajine
