BRATISLAVA. Keby bol šéf extrémistickej Republiky Milan Uhrík čoraz kritickejší k Smeru, dávalo by to zmysel.
Až 50 percent nie úplne presvedčených voličov Republiky podľa agentúry Median SK zvažuje, že by napokon v predčasných voľbách podporili Smer Roberta Fica.
Ak by sa tak stalo, Republika by sa so súčasnými preferenciami od sedem do 10 percent podľa agentúr Focus, AKO aj NMS ocitla v pásme ohrozenia, že sa do parlamentu nedostane.
Silno presvedčených voličov, že ju určite budú voliť, je len okolo päť percent.
Smer je však z významných strán jedinou, ktorá Republiku nevylučuje z povolebnej spolupráce.

Keď sa v pondelok Uhríkovi straníci zoradili za svojho šéfa na schodisku pred budovou Národnej rady, aby ukázali kandidátku do volieb, cez nominanta s číslom 147 si zvolil iný cieľ, a to SNS Andreja Danka.
"Číslo 147. Doktor Marián Andel, zakladateľ Slovenskej národnej strany. Pridal sa k nám preto, lebo považuje hnutie Republika za skutočne vlasteneckú a národnú stranu, na rozdiel od jeho bývalej strany," zdôraznil Uhrík.
Viackrát zopakoval, že Republika je "najsilnejšia pronárodná strana a pronárodné hnutie".
V skutočnosti Republiku pred dvoma rokmi založili prívrženci fašizoidného extrémistu Mariana Kotlebu, navonok sa vzdali predošlých antisemitských a rasistických hesiel a vďaka konšpiráciám, proruskému sentimentu a nenávisti k liberálnej demokracii sa stali nástupcami Kotlebovej ĽSNS.

Extrémnym nacionalizmom sa však profiluje aj vzmáhajúca sa Dankova strana. Na kandidátku prijala členov strany Život Tomáša Tarabu aj Národnej koalície Rudolfa Huliaka a posledný júnový prieskum Focusu jej nameral popularitu nad piatimi percentami voličov.
SNS je pritom pre Republiku druhou najvážnejšou konkurenciou, keďže 40 percent z jej voličov, ktorí ešte nie sú pevne rozhodnutí, zvažuje podporu aj pre Dankovu kandidátku.
Republika sa tomu snaží zabrániť heslami o odbornosti svojich kandidátov. "Hrdo, odborne a slušne," bol slogan SNS vo voľbách 2020.
Uhrík povolal Slotovho Andela
Miloša Zemana ešte ako predsedu českého parlamentu v roku 1996 nazval "psychopatom" a "Hurvínkom", za jeho kritiku vlády Vladimíra Mečiara, že spôsobila vylúčenie Slovenska z prístupových rokovaní do NATO.