BRATISLAVA. Strategický plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality musí byť prioritou Slovenska. Vládu na to vyzývajú odborníci a osobnosti.
TASR o tom informovala Slovenská klimatická iniciatíva, ktorá výzvu iniciovala.
Národný energetický a klimatický plán je stratégia modernizácie slovenskej energetiky s prechodom na uhlíkovo neutrálnu krajinu v roku 2050.
"NECP je príležitosť na nastavenie ambícií a politík na desiatky rokov dopredu a energetická efektívnosť budov je jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality," povedala riaditeľka Budov pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Doterajšie skúsenosti podľa SKI ukazujú, že Slovensko nedosiahlo stanovené ciele. NECP tak musí byť ambicióznejší, aby zabezpečil, že Slovensko dobehne požiadavky Európskej zelenej dohody.
"Vyššia energetická účinnosť pri nižšej spotrebe energie je kľúčovou hnacou silou zeleného prechodu Európskej únie. Najväčším nedostatkom NECP pri hodnotení cieľov, potenciálov a prostriedkov na ich dosiahnutie je, že budovy nie sú považované za samostatný zdroj úspor energie, napriek tomu, že majú jeden z najväčších potenciálov," skonštatovala Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Zmena klímy v najbližších desaťročiach zvýši počet úmrtí o státisíce Čítajte NECP má ponúknuť firmám predvídateľný plán transformácie. Odborníci tak poukazujú na to, že príprava jeho implementácie má vplyv na každú oblasť spoločnosti.
SKI pripravila aj informačný materiál s piatimi odporúčaniami na úspešné dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Priemysel a firmy podľa iniciatívy potrebujú predvídateľný a spoľahlivý zámer v smerovaní energetiky Slovenska, prioritou NECP by sa mali stať domácnosti a energetická chudoba. Slovensko zároveň musí implementovať opatrenia z balíčka Fit for 55 a REPowerEU.
Nevyhnutný je aj prechod na obnoviteľné zdroje energie, každý štát však má právo vybrať si energetický mix. SKI odporúča aj jasnú komunikáciu a implementáciu opatrení. NECP by sa mal prediskutovať so samosprávami, odborníkmi, priemyslom, tretím sektorom aj susednými štát.
Signatármi výzvy sú platformy Budovy pre budúcnosť, Slovenská rada pre zelené budovy, firmy alebo organizácie ako Bratislava Policy Institute a osobnosti z akademickej obce.
