BRATISLAVA. Bezpečnostné prostredie na Slovensku v minulom roku najviac ovplyvnila nevyprovokovaná a nelegálna vojenská invázia Ruska na Ukrajinu.
Konštatuje to Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2022, ktorú odobrila vláda.
Z dôvodu narušenia mieru v Európe podľa dokumentu označili všetci spojenci v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) vrátane Slovenska Rusko za najzávažnejšiu a priamu hrozbu pre mier, bezpečnosť a stabilitu v euroatlantickej oblasti.
NATO tiež aktivovalo plány kolektívnej obrany a prijalo zásadné rozhodnutia o posilnení vojenskej prítomnosti na takzvanom východnom krídle.
„Činnosť ruských spravodajských služieb na území SR bola ovplyvnená sankčnými opatreniami Európskej únie voči Rusku prijatými po jeho invázii na Ukrajinu. V reakcii na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine a aktivity, ktoré boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch SR – podobne ako ďalšie štáty EÚ a NATO – vyhostila troch členov ruského zastupiteľského úradu a rozhodla o znížení počtu jeho personálu na 15 diplomatov," pripomína materiál.
Ruskí diplomati sa podľa správy naďalej snažili udržiavať kontakty s osobami zo slovenského verejného života a pracovníkmi štátnej správy a samospráv sympatizujúcimi s Ruskom s cieľom získavať zdroje citlivých informácií a využiť ich proruské postoje na ovplyvňovanie verejnej mienky, prípadne aj vyvolávanie negatívnych emócií a postojov voči euroatlantickým organizáciám.
Dokument tiež pripomenul, že ešte na jar 2022 unikli nahrávky, na ktorých ruský vojenský pridelenec v SR verbuje, respektíve odovzdáva finančnú čiastku za spoluprácu viacerým slovenským občanom.
„Vyhosťovanie ruských spravodajských dôstojníkov operujúcich pod diplomatickým krytím a zníženie počtu zamestnancov na Veľvyslanectve Ruskej federácie v Bratislave dočasne utlmilo aktivity ruských spravodajských služieb v SR," konštatuje správa.
Počas celého minulého roka podľa dokumentu platil na Slovensku zvýšený stupeň teroristického ohrozenia, konkrétne na úrovni 2 (zo 4-stupňovej škály), ktorý zodpovedal pretrvávajúcim bezpečnostným rizikám v Európe.
„Na území SR nedošlo k žiadnym rizikovým aktivitám, ktoré by súviseli s islamisticky motivovaným terorizmom," uvádza materiál. Zároveň však pripomína, že v októbri 2022 sa na Zámockej ulici v Bratislave udial bezprecedentný bezpečnostný incident, ktorého cieľom boli osoby z LGBTI+ komunity. „Útok bol kvalifikovaný ako trestný čin teroristického útoku a vyžiadal si dve obete a jednu zranenú osobu. Páchateľom bol zradikalizovaný mladistvý útočník, prívrženec pravicovo-extrémistickej ideológie. Podpora a otváranie otázok občianskeho spolužitia s touto komunitou po teroristickom útoku vyvolali výrazný nárast nenávistných prejavov a útokov najmä na sociálnych sieťach," uvádza dokument.
Správa sa zameriava aj na problematiku šírenia rôznych dezinformačných, manipulatívnych, polarizujúcich obsahov a prokremeľskej propagandy prevažne aktérmi zo Slovenska. To bolo v minulom roku podľa dokumentu najvýraznejším prejavom hybridného pôsobenia.
„Slovenská dezinformačná scéna bola fragmentovaná a neprichádzala s novými témami. Vo významnej miere sa opierala o obsahy zo zahraničia, ktoré následne boli upravené tak, aby maximalizovali svoj vplyv v slovenskom informačnom prostredí. Vojna na Ukrajine nahradila tému COVIDu-19, čím sa stala dominantnou témou na slovenskej dezinformačnej scéne," uvádza sa v materiáli s tým, že v roku 2022 boli v rámci dezinformačnej scény ďalšími významnými témami energetická kríza, polarizujúce naratívy o pomoci Ukrajine a v závere roka 2022 aj komunita LGBTI+.
„Dezinformátori prispievali k ďalšiemu prehlbovaniu polarizácie v spoločnosti, zvyšovaniu nedôvery občanov SR voči štátnym inštitúciám a nárastu počtu nenávistných prejavov najmä v online prostredí," dodala správa.
