BRATISLAVA. Sir Humphrey Appleby je fiktívny štátny tajomník fiktívneho britského ministerstva zo satirického seriálu Yes, minister. Dlhými a kvetnatými prejavmi zavaľuje svojho ministra, keď mu nechce niečo prezradiť alebo keď nepozná odpovede na ministrove otázky.
Applebyho heslom je: "Náročnej témy sa treba zbaviť už v titulku. Tam narobí najmenej škody", a tiež "čím menej zamýšľate s niečím niečo urobiť, tým viac o tom hovorte."
Peter Pellegrini je skutočný predseda skutočnej strany Hlas, ktorý vydal minulý týždeň svoju knihu. A Applebym sa akoby inšpiroval.
Ak predseda jednej z najpopulárnejších strán tri mesiace pred voľbami vydá knihu s názvom Slovensko vlastnou cestou, čitateľ nadobudne opodstatnené presvedčenie, že v nej nájde priehrštie dobre vyargumentovaných riešení a nápadov, ktoré chce politik po voľbách presadiť.
"Nie je to ani volebný program, ani zoznam tragických zlyhaní posledných vlád. Je to vízia lepšieho Slovenska," burcuje do čítania autor Pellegrini aj sľubom, že na 189 stranách ponúka "návod na upratanie chaosu."
Čitateľ sa dozvie, že Pellegrini vyrastal v ére papierových novín, obľubuje rozprávku o troch grošoch, voňajú mu spálené brzdy a olej z traktorov, buldozérov a kombajnov a "obyčajnému pracovitému a dobrému slovenskému človeku" by postavil pomník.
Kostrbatosť textu pôsobí, že v skutočnosti ide o prepisy Pellegriniho prejavov z tlačových konferencií a televíznych diskusií, prípadne v knihe opakuje myšlienky tak, ako ich už mnohokrát nahlas povedal.
Nie je zrejmé, či text niekto editoval. Meno editora či jazykového korektora aspoň digitálna verzia knihy vôbec neuvádza.
Pellegrini je v knihe ústretový k vlastnej 20-ročnej minulosti v strane Smere, ale už menej pochopenia má pre oponentov, najmä pravicové vlády.
Hlavným prínosom knihy je, že Pellegrini na jednom ucelenom mieste zhŕňa svoje vágne postoje, ktoré sú najviditeľnejšie v kapitole Pocit na nezaplatenie, kde rozoberá svoj postoj k ruskej agresii na Ukrajine a pomoci Slovenska.
Kniha má najmä presvedčiť, že sám Pellegrini je najlepšou voľbou do funkcie "kapitána" lode, ku ktorej Slovensko pripodobňuje.
Denník SME vybral päť Pellegriniho pasáží a zasadil ich do kontextu.
1.Z 30-tisíc slov venuje svojmu dielu viny 17
"Na Slovensku je začaté všetko a dokončené nič. Za tridsať rokov zvrchovanosti sme sa niekam stratili. Na našej spoločnej ceste ostali haldy hlušiny po takých i onakých vládach, ktoré tisíc vecí začali, no žiadnu nedokončili."
Hoci prvé Pellegriniho myšlienky v knihe vyznievajú ako náznak sebakritiky, keďže sám bol od roku 2006 súčasťou "takých i onakých" štyroch garnitúr Smeru vrátane najvyšších ústavných postov, ide len o zdanie.
Platí poučka, že uveriteľnosť "osobnej spovede", za ktorú Pellegrini sám svoje posolstvá považuje, rastie, ak autor dokáže byť kritický nielen k oponentom, ale aj k sebe.
Medzi vyše 30-tisíc slovami celej knihy však venuje svojmu dielu viny na stave Slovenska, ktorý hodnotí ako "nefunkčný štát", len 17 nasledujúcich slov:
"Vôbec sa pritom nechcem vyviňovať. Aj ja som súčasťou slovenskej politiky, aj ja nesiem svoj diel zodpovednosti."
Funkcie Petra Pellegriniho
- asistent poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer)
- poslanec NR SR (Smer, Hlas)
- podpredseda parlamentu (Smer)
- predseda parlamentu (Smer)
- minister školstva (Smer)
- minister vnútra (Smer)
- štátny tajomník (Smer)
- podpredseda vlády (Smer)
- predseda vlády (Smer)
Nabáda, že "vracať sa neustále do minulosti" nemá zmysel a že sa poučil. Naopak, hoci tvrdí, že sa "treba pozerať do budúcnosti", na 36 stranách, čo je v priemere na každej piatej, kritizuje bývalé vlády Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Ivety Radičovej a Mikuláša Dzurindu. Matoviča priamo menuje 25-krát, Hegera 19-krát, Radičovú trikrát. Trikrát negatívne spomína aj na Jána Figeľa, ktorý z politiky odišiel v roku 2016.
Naproti tomu meno Roberta Fica, svojho straníckeho šéfa a trojnásobného premiéra, spomína len raz - v časti, kde poukazuje, ako spolu s Matovičom a Sulíkom podľa prieskumu najviac polarizujú spoločnosť.
